Bratislava 24. marca (TASR) - Má sen, aby každý vysokoškolák končil školu so založenou firmou. Hovorí, že Slováci majú navrch oproti mnohým iným, chýba im však zdravá drzosť a vedomie, že sa o nich nikto nepostará. Slovensko si podľa neho musí uvedomiť, že už nie je lacné. Naopak, je drahšie než všetky krajiny smerom na východ. Preto hrozí, že zahraniční investori raz zbalia kufre a odídu.

Odlev slovenských mozgov do zahraničia vníma ako problém, ktorý treba riešiť. Zároveň si myslí, že prílev pracovnej sily zo zahraničia nie je zlý trend. V seriáli TASR Osobnosti, tváre myšlienky o týchto témach hovorí Martin Kubala, riaditeľ spoločnosti Hewlett-Packard (HP) Slovakia a predseda správnej rady organizácie Junior Achievement Slovensko (JASR), ktorá je lídrom v podnikateľskom vzdelávaní na Slovensku.


-Nedávny prieskum agentúry Focus pre spoločnosť Profesia ukázal, že takmer 19 percent študentov by nešlo robiť za menej ako 1000 eur. Majú tak podobné nároky ako podnikatelia. Sú z vašej skúsenosti očakávania absolventov v rovnováhe s ich schopnosťami či skúsenosťami?-

Človek sa stretne so všeličím. Napríklad s takým "majstrom sveta", ktorý chce strašne veľa peňazí za to, že napísal dobrú diplomovku. Vyštudoval medzinárodný manažment a venuje sa fúziám firiem a u nás sa uchádza o miesto, kde absolútne nepotrebuje mať vyštudovaný medzinárodný manažment a vôbec nepotrebuje ovládať fúzie firiem. Na druhej strane je zas dobré, ak sa ľudia vedia ohodnotiť. Väčšinou to v prijímacích pohovoroch nijako nezaváži, lebo pri tých miestach máme jasné, čo môžeme zaplatiť a čo nie. A špeciálne u absolventov sa nestretávame často s prípadmi, že nejakého človeka chceme stopercentne, nech si vypýta, čo si vypýta. Aj moja dcéra má predstavu, že príde do prvého zamestnania a začne zarábať strašné peniaze, ale absolventi sa veľmi rýchlo zorientujú.

-Ale nezníži si absolvent svoju šancu tým, že si vypýta omnoho viac, než môže dostať?-

Ak za sumou tvrdo stojí, tak tým samozrejme svoju šancu zníži na nulu. Nie som na všetkých pohovoroch, ale nestretol som sa s prípadom, že by sme sa nedohodli. A často sa dohodneme ďaleko od predstáv toho človeka. Keď som nastupoval do HP, mal som nejakú predstavu, dlho som si myslel, že ju dostanem. Napokon som z toho dostal jednu tretinu, čo mnou na chvíľu zamávalo. Z prvého nástupného platu som bol hlboko sklamaný, ale šéf mi vysvetlil, že keď budem tu, tak sa dostanem presne tam, kde mám byť. A to sa aj veľmi rýchlo stalo. Ja mám radšej absolventov, ktorí chcú byť vo firme dlhodobo a vybudovať si tu pozíciu. A s nimi sa dá dohodnúť na rozumných podmienkach.

-Na Slovensku je veľmi vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov. Čo by ste odporučili takýmto nezamestnaným ľuďom, ktorí si nevedia nájsť prácu?-

Na toto sa treba pripravovať už počas štúdia. Je taká doba, že nie všetci absolventi sa vedia umiestniť a niekedy to trvá pomerne veľmi dlho. Človek musí byť flexibilný, musí si nájsť aj nejaké "medziriešenia", teda riešenia, ktoré nemusia celkom zodpovedať tomu, čo by chcel robiť. Viem, že sa to ľahko povie. Ale mali by zobrať iniciatívu do vlastných rúk. Najlepšie by bolo, ak by to fungovalo ako v škandinávskych krajinách či v Izraeli, kde veľká časť študentov končí školu so založenou firmou a nerozmýšľa len nad tým, kto by ma zamestnal, ale v podstate vymýšľajú, koho by oni zamestnali. Toto by bola optimálna cesta. Keď ľudia študujú ekonómiu, právo či ďalšie populárne oblasti, musia si uvedomiť už počas štúdia, že nebudú špičkovým ekonómom a špičkovým právnikom, lebo jednoducho tu ten trh nie je. Preto musí byť flexibilný a pripravený, že bude robiť niečo úplne iné. V informačných technológiách sa s tým až tak nestretávame, lebo tam je stále nedostatok ľudí. Máme tu pomerne veľa zamestnancov zo zahraničia. Pre niektoré špecializácie sme nenašli slovenský ekvivalent. Nemáme tu call centrum ani jednoduché profesie, ale profesie s vysokou pridanou hodnotou. Veľmi často musíme siahať po zahraničných ľuďoch.

-Odkiaľ k nám napríklad chodia?-

Sú také zaujímavé skupinky. Máme tu viacerých Rumunov, Bulharov, Egypťanov, Brazílčanov. Príde sem jeden Egypťan a dotiahne ďalších, bez toho, že by sme to my nejako podporovali. My nerobíme nábor v Egypte, ani v Rumunsku. Ten pracovný trh je už tak medzinárodný, že sa nám prihlásia sami. Asi pred dvoma rokmi sme chceli odmeniť tisíceho zamestnanca. Dúfal som, že mi HR (oddelenie ľudských zdrojov, pozn.) vyberie nejakého fotogenického typického študenta, ktorý by sa dal ukázať. Doviedli ma k nemu, bol to veľký chlap a povedali mi, že nehovorí po slovensky. Bol to Bulhar. Tak som začal, či študoval na Slovensku. On že nie, v Bulharsku. Pýtal som sa, či tu má priateľku. Že ešte nie, ešte tu je krátko. Tak som sa pýtal, ako k tomuto miestu prišiel. Povedal, že našiel zaujímavú ponuku, ktorá absolútne vyhovuje jeho schopnostiam, tak sa prihlásil. Bez toho, že by sme mu my pomáhali s pracovnými vízami a ubytovaním, čo by sme normálne asi robili. Momentálne je už asi niekde v Nemecku. Títo ľudia ľahko migrujú.

-V spoločnosti rezonuje téma úniku mozgov zo Slovenska, či už za biznisom alebo za vedou. Pohybujete sa v medzinárodnom prostredí, deje sa to v takej miere, že to skutočne spôsobuje Slovensku problém?-

Myslím, že určite hej. Jedna z aktivít, ktorej sa venujeme, aj z hľadiska Americkej obchodnej komory, aj z hľadiska našej firmy, je, ako osloviť šikovných Slovákov, ktorí sú mimo Slovenska a zvažujú návrat. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že medzinárodná skúsenosti je veľmi dobrá. Je ale škoda, keď sa nejaké významné percento nevráti naspäť a nerealizuje sa na Slovensku. Tým pádom neplatí dane na Slovensku. Je podľa mňa úlohou všetkých nás urobiť tu také zaujímavé podmienky, že pre týchto ľudí bude rozumnejšie vrátiť sa na Slovensko, ktoré pre nich má isté výhody.

-Nahrádzajú tie unikajúce mozgy práve spomínaní ľudia zo zahraničia?-

Prílev pracovnej sily zo zahraničia nie je zlý trend. Môže sa stať, že si zrazu budeme kresliť, koľko ešte lacnejšej, ale šikovnej pracovnej sily z nejakých východnejších alebo južnejších krajín tu budeme potrebovať doniesť na to, aby sa vytvoril produkt, ktorý potrebujeme. Ale toto je ťažká politická otázka a vyrieši ju asi až ďalšia generácia.

-Politická z akého pohľadu?-

Z pohľadu popularity, lebo na druhej strane máme vysokú nezamestnanosť a prvou prioritou je zamestnať nezamestnaných ľudí, ktorých tu máme. Čiže tam sa niekedy zdá, že je nie celkom politicky vhodné podporovať prílev zahraničnej pracovnej sily. Medzinárodné firmy sa však správajú medzinárodne a čo najefektívnejšie.

-Na Slovensku pôsobia zahraniční investori, ktorí zamestnávajú podstatnú časť ľudí. Hrozí podľa vás, že tieto veľké firmy raz "zbalia kufre" a presťahujú sa za lacnejšou pracovnou silou?-

Toto samozrejme hrozí.

Foto: TASR/Michal Svítok

-V akom horizonte?-

To nikto nevie, ale firmy nie sú veľmi zaviazané. Ten ekonomický tlak je veľký a úlohou každého štátu je urobiť také podmienky a podporovať také firmy, ktoré nie veľmi ľahko odídu. Preto som rád, že HP nemá na Slovensku žiadne call centrá alebo podobné základné činnosti, žiadni fakturanti tu neprepisujú globálne faktúry, ale rozvíjame tu profesie s veľmi vysokou pridanou hodnotou. Tu sú presuny možné, ale je to drahé a veľmi ťažké. Na druhej strane si viem predstaviť posunúť ďalej nejakú jednoduchú výrobu. Ekonomické ukazovatele sú také, že hneď, ako prestane byť ekonomicky zaujímavé mať firmu, výrobu na Slovensku, každý bude hľadať výhodnejšie lokality. Slovensko už nie je lacné, musíme si to určite uvedomiť aj v našej oblasti. Slovensko je určite drahšie ako väčšina krajín na východ od nás.

-Aké dopady by malo na Slovensko, keby takéto firmy odišli?-

Firmy, ktoré by odišli ľahko, by otvorili priestor pre firmy, ktoré využijú jednoznačne výhody dobre vzdelanej pracovnej sily. Tu vidím príležitosť pre lokálne malé a stredné podniky, ktoré môžu tiež pôsobiť medzinárodne, ale budú oveľa viac napojené na Slovensko. Ale dúfať, že nejakým administratívnym krokom zabránim tomu, aby sa globálne firmy prestali správať globálne, je nezmysel.

-Keď ste hovorili, že by študenti mali končiť školu so založenou firmou ako v Škandinávii či v Izraeli, je to v slovenských podmienkach vôbec reálne?-

Určite to nemáme ľahšie a ide tu aj o mentálnu a kultúrnu časť tohto procesu. Ja sám som bol poznačený slovenským školským socialistickým systémom. Keď som nastúpil do tejto firmy, na schôdzi som sa bál prihlásiť. Išiel som na prvé školenie a človek, ktorý nás mal školiť tri týždne, rozprával angličtinou, ktorej som ja nerozumel. Tak som ti povedal: no tak, mám smolu. Vedľa mňa však sedel Nemec, v úplne rovnakej pozícii, ktorý sa postavil a povedal: začnite rozprávať tak, aby sme vám rozumeli. Takže nejaká mierna drzosť nám chýba. Je to oveľa lepšie, ale stále sa máme čo učiť. Chýba nám zdravá agresivita a vedomie toho, že sa o mňa nikto nepostará a musím sa postarať sám o seba. V Holandsku, kde som býval, by 18-ročného človeka, ktorý stále býva s rodičmi, brali ako nejakú výnimku, ktorá nie je v poriadku.

-Aj v tom, ako dlho na Slovensku bývajú deti s rodičmi, Slovensko vyniká...-

Súvisí to s tým, že mladí ľudia nemajú štartovacie peniaze, ubytovanie... Musí sa uvoľniť celá migračná politika, aby sa ľudia vedeli zdvihnúť, bez emócií predať dom alebo prenajať byť a kúpiť či prenajať si rovnaký niekde inde. Určite to ľudia nemajú jednoduché, ale uvedomujú si, že toto je dôležitá vec, a že treba urobiť aj nejaké bolestné rozhodnutia, aby sa to zjednodušilo. Ale na druhej strane vidím aj značne pozitívne príklady. Je klišé hovoriť, že Slováci sú šikovnejší ako iní ľudia, ale my to tu sami vidíme na niektorých pracoviskách, že skutočne sú lepší.

-V čom?-

V ochote naložiť na seba veľa vecí a naučiť sa nejaké nové veci. Okrem toho dobre komunikujú. To, že sme tu medzičasom zamestnali 2000 ľudí, nebolo naplánované. Jednoducho to išlo projekt za projektom, Slovensko sa presadilo v konkurencii iných centier, či už Rumunska, Filipín, Kostariky, Indie, Egypta alebo Poľska. Máme tu viaceré pracoviská. Náš administrátor napríklad obslúži bez problémov viac serverov ako administrátor vo Filipínach. Sú tu fajn ľudia.

-Ako je to v zahraničí s podnikateľským vzdelávaním a prepájaním vzdelávania a praxe? Sme v porovnaní s nimi v tejto oblasti na Slovensku ešte v plienkach?-

To je ďalší rozmer, ktorý veľa firiem podporuje, lebo cíti, že je tu isté manko. Necítime sa dobre ako občania, keď vidíme, že štúdium každý rok ukončí niekoľko desaťtisíc absolventov, snívajúc, že budú dobre zamestnaní, namiesto toho, aby snívali o tom, že začnú vlastné podnikanie a vytvoria pracovné miesta pre seba aj pre iných. Ja som mal niekedy taký sen, že každý vysokoškolák by mal skončiť so založenou firmou, prázdnou, ale založenou, s ktorou by mohol robiť čokoľvek. Napríklad by mal upratovaciu službu, ale nesedel by so založenými rukami. Ideálne by bolo, keby mal firmu v odbore, v ktorom je dobrý. Vôbec by potom nevadilo, že 99 percent týchto firiem by po roku zaniklo.

-A malo by to potom reálne nejaký zmysel?-

Áno, lebo by si to každý skúsil. Častá je bariéra v tom, že by som to aj skúsil, ale neviem, čo to je a je jednoduchšie byť zamestnaný a mať sociálne výhody... Skúsenosť hovorí, že keď niekto skúsi podnikanie, často už nechce byť zamestnaný. Keby si to viac ľudí vyskúšalo, viac ľudí by iniciatívu zobralo do vlastných rúk. Práve tá tradícia Tomáša Baťu je, že ľudí nabádal k iniciatíve, angažovanosti a odtiaľ je už iba krok k tomu, aby zobrali do rúk svoj osud a založili niečo.

Foto: TASR/Michal Svítok

-Sú na Slovensku firmy, ktoré by si na mieru vychovávali absolventov podľa vzoru Baťovho modelu?-

Dobre ste spomenuli Baťov model, lebo tu môžeme nadväzovať na tradíciu, ktorá je aj slovenská. Myslím, že stále viac firiem si uvedomuje, že musia siahnuť nie do radov absolventov, ale oveľa skôr - do vzdelávacieho procesu - a vychovať si ľudí, ktorí sú aj lojálni, lebo lojalita je jedna z kľúčových vlastností úspešného pracovníka a má ich na mieru pripravených. Ja myslím, že takmer všetky úspešnejšie firmy, či sú to veľké medzinárodné alebo slovenské úspešné firmy, sa už buď venujú alebo sa začínajú venovať podpore vzdelávania, lebo je to nutnosť. Nie je to sentimentálna filantropia, ale nutnosť, aby získali ľudí, ktorých potrebujú.

-Akým spôsobom prebieha tá spolupráca? Zúčastňujú sa zamestnávatelia na tvorbe študijných programov, aby to, čo sa učia študenti, zodpovedalo tomu, čo potrebujú podnikatelia, alebo je to o tom, že im ponúknu priestor na prax?-

Ja to môžem povedať na našom konkrétnom prípade. Určite sa snažíme v odborom vzdelávaní zasahovať do osnov, komunikovať priamo v škole, aké znalosti potrebujeme. Budujeme učebne. Dúfam, že sa nám teraz podarí presadiť štvorsemestrálny program, ktorý vybuduje IT odborníka, akého by sme my potrebovali.

-Kde sa to realizuje?-

Na Slovenskej technickej univerzite. Teraz by sa to malo odsúhlasiť. V okolitých krajinách funguje normálne HP vzdelávanie. Školy od nás dostanú sylaby, programy, prihlásia sa do nástrojov, ktoré sú niekde v našom centre, môžu si pozrieť naše operácie.

-Reflektujú podľa vás osnovy už od základných škôl potreby dnešnej doby?-

Všetci vieme, že nereflektujú, a to je oblasť, kde sa práve snaží JASR pomôcť. A podľa mňa sa nám darí túto medzeru vypĺňať veľmi dobre. A darí sa to práve v spolupráci so školstvom, lebo v rámci projektov spolupracujeme so školami, vzdelávame učiteľov, dávame im do rúk kompletné programy, učebnice, sylaby už osvedčených svetových programov adaptovaných a neustále aktualizovaných na naše pomery. A keď sa pozrieme na tie čísla, tak za minulý rok sa do programov týkajúcich sa ekonomiky, zakladania firmy či finančnej gramotnosti zapojilo takmer 700 škôl a 19.000 študentov.

-Aké školy sa najviac zapájajú do projektov JASR?-

Zapájajú sa všetky stupne škôl, z najväčšej časti sú to stredné školy a z menšej vysoké školy. V tomto roku sme spustili pilotný program finančnej gramotnosti, ktorý je veľmi úspešný práve na základných školách. Ak vezmeme činnosť od 1992, je to 225.000 absolventov. Na vyučovacom procese sa zúčastňuje okolo 300 odborníkov z praxe, keďže všetky naše programy sú realizované metódou "learning-by-doing".

-Medzi absolventmi JASR sú veľmi úspešní ľudia. Je JASR cestou, ktorá im ukáže recept na úspech, alebo je to tým, že ľudia, ktorí sa zapájajú do programov JASR, majú "drive", ambície, nápady, a dosiahli by úspechy aj bez vás?-

Určite to nie je všeliek na všetko, je to len časť toho zložitého procesu, ale tie skúsenosti sú veľmi dobré. Jedným z programov je napríklad Aplikovaná ekonómia. Študenti si v rámci neho vytvoria modelovú firmu a jeden rok ju vedú, a to od prieskumu trhu, biznis plánu, založenia firmy so všetkými orgánmi, cez výrobu alebo služby, až po likvidáciu firmy na konci roka. Toto je veľmi úspešný program. Tie firmy medzi sebou súťažia. Väčšinou predávajú výrobky. Niektoré z týchto firiem vedia veľmi dobre zhodnotiť kapitál svojich investorov.

-Prežijú niektoré z týchto firiem a dostanú sa do reálneho procesu?-

Zmysel nie je v tom, aby prežili, ale určite áno. Niektoré idey sú také, že už sa ani nedajú zrušiť. Veľmi často v tom vidno rukopis nejakého rodiča. Keďže ide o medzinárodný vzdelávací program, najúspešnejšie firmy idú na medzinárodné kolá súťaží.

-Prezentujú teda svoju firmu v zahraničí?-

Vlani vyrábalo Gymnázium v Novákoch vankúše plnené liečivými bylinami. Firmy mali v rámci medzinárodného kola rozložené stánky na stanici v Zürichu. Ľudia, ktorí tam chodili, ich stánok za niekoľko hodín vykúpili. Idea pritom nebola predávať to, ale súťažiť a mať prezentáciu biznis plánu. Bolo tam pritom 80 firiem. Ak sa študenti rozhodnú v biznise pokračovať, už to ide mimo študentskej firmy, majú možnosť si založiť reálnu firmu či živnosť

-Už žiaci na základnej škole majú svoje účty v bankách, ale v škole takmer vôbec nedostávajú teoreticky základ a informácie o financiách.-

Je to celkom prekvapivé, ale žiaci nemajú odkiaľ vedieť, ako je to so zakladaním účtu, čo sú to úroky, čo je to hypotéka. My chodíme do škôl, sme priam atakovaní školami, ktoré o to majú záujem. Program o finančnej gramotnosti sa volá Viac ako peniaze. Jeho cieľom je dať žiakom, ale aj učiteľom, veľmi dobré zručnosti zaobchádzania s peniazmi, zvýšiť finančnú gramotnosť žiakov základných a stredných škôl a naučiť ich finančnému plánovaniu svojej budúcnosti. Do februára sme vyškolili viac ako 200 učiteľov zo 150 škôl a v tomto školskom roku pracuje v programe 4023 žiakov a záujem oň neustále narastá.

-Ako sa školy môžu zapojiť do tohto programu?-

Oslovia nás, dostanú po registrácii a vyškolení učiteľov program, ktorý dajú do svojich osnov. Sme zapojení aj v pracovných skupinách na ministerstve školstva. Spolupráca s ministerstvom je mimoriadne dôležitá. Keď si vezmeme okolité krajiny, tam je absolútny štandard, že program JASR je zapojený do osnov. Na Slovensku je to stále na dobrovoľnosti školy.

-Ste tiež predsedom Business Leader Forum, ktoré sa usiluje o zodpovedné podnikanie na Slovensku. Akí sú slovenskí podnikatelia? Ľudia sa stretávajú s určitou firemnou kultúrou hlavne vo väčších medzinárodných firmách než menších slovenských...-

Je úlohou veľkých firiem, ktoré majú za sebou mnohoročné skúsenosti, majú vytvorenú kultúru a uvedomujú si jej dôležitosť, aby šírili idey zodpovedného podnikania práve medzi firmami, ktoré ešte nemali dostatok času uvedomiť si túto dôležitosť. V BLF, kde sú združené veľké nadnárodné firmy, ale aj veľké slovenské firmy, sme absolútne presvedčení, že spoločnosti, ktoré chcú byť na trhu dlhodobo, sa musia riadiť nejakými zásadami a pre nich je to spätne veľmi výhodné.

-Robí podľa vás slovenská vláda kroky, ktoré by viedli k zlepšeniu firemnej kultúry či transparentnosti vo firmách?-

Podpora by vždy mohla byť lepšia. Konkrétnymi krokmi ju podporuje málo, ale naša spolupráca napríklad s ministerstvom školstva v podstate nie je zlá. Mohla by byť lepšia. Máme dialóg, kde žiadame viac vecí. Ale už to, že sa zvyčajne zástupcovia ministerstva zúčastňujú na zasadnutiach správnej rady, je dobré znamenie.

-Vláda nedávno zmenila Zákonník práce. Ako hodnotíte jeho vplyv na podnikateľské prostredie?-

Zmena Zákonníka práce bola samozrejme politickým rozhodnutím, nie právnym, ani ekonomickým, a my sa s tým musíme vyrovnať. Ja tie zmeny nevidím až tak zásadne, aby to výrazne zmenilo podnikateľské prostredie. Skôr stále rastúca nezamestnanosť je práve takým mementom, ktoré bude vyžadovať, aby sa oveľa viac venovalo podpore podnikania.

-A kroky, ktoré urobila vláda, podľa vás smerujú k podpore?-

Ja som stále optimista a verím, že si vláda uvedomí, že treba robiť v tejto oblasti oveľa viac. Myslím, že si to aj uvedomuje. Našu úlohu vidím skôr vo vzdelávacej činnosti bez ohľadu na kroky vlády, lebo vlády sa budú meniť, kým Junior Achievement globálne je tu od roku 1919, na Slovensku od roku 1992 a chceme tu byť ešte niekoľko veľa vlád. Do vládnych pozícii sa možno budú dostávať aj absolventi týchto programov.