< sekcia Ekonomika

Ministerstvo dopravy: Investuje sa aj do inej dopravy ako železničnej

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Na Slovensku sú podľa Európskej komisie zároveň potrebné investície do digitálnej a dopravnej infraštruktúry aj do energetickej efektívnosti.

Bratislava 8. júna (TASR) – Takmer polovica zo zdrojov operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) smeruje do dopravných módov, ktoré preferuje Európske únia. A to aj napriek tomu, že Slovensko má výrazný investičný dlh aj pri budovaní základnej siete diaľnic a rýchlostných ciest. Pre TASR to uviedol rezort dopravy v reakcii na jarné odporúčania Európskej komisie pre Slovensko.

EK poukázala na to, že SR zaostáva v oblasti dobudovania základnej cestnej aj železničnej siete v rámci transeurópskej dopravnej siete, napríklad v koridore Rýn – Dunaj. Nedostatky v dopravnej sieti by sa podľa Komisie mohli odstrániť zvýšením prepojenosti, multimodálnosti a interoperability existujúcich verejných a mestských dopravných sietí, a tiež podporovaním udržateľných druhov dopravy.

Ministerstvo dopravy robí podľa svojho vyjadrenia všetko pre to, aby dobehlo investičný dlh, ktorý Slovensko malo v tejto oblasti už v čase vstupu do Únie.

"Okrem modernizácie železníc (nové vlaky alebo železničné uzly) sa investuje aj do verejnej osobnej dopravy (električkové trate v Bratislave a Košiciach alebo vozidlá mestskej hromadnej dopravy vo viacerých mestách) alebo rozvoja vodnej dopravy (DunajBus), čo sú presne tie druhy dopravy, ktoré EÚ preferuje," podotkol rezort dopravy.

Na Slovensku sú podľa EK zároveň potrebné investície do digitálnej a dopravnej infraštruktúry aj do energetickej efektívnosti. Zdôraznila tiež nutnosť zlepšiť základné pevné širokopásmové pripojenie a pokrytie 4G a využívanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia.

Rezort dopravy v tejto súvislosti spomenul Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030, ktorú schválila vláda SR. Tá sa zaoberá aj otázkami dostupnosti vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, ako aj rozšírenia NGA technológií.

"Je dôležité, aby štát pri realizácii ambície optického pokrytia podporoval výstavbové projekty v oblastiach s nižšou hustotou domácností (kde poskytovatelia optického pokrytia narážajú na ekonomické obmedzenia)," doplnilo MDV. Krátkodobé opatrenia majú byť základom materiálu, ktorý predloží na rokovanie vlády Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Komisia tiež poukázala na to, že investície do energetickej efektívnosti, obzvlášť v sektore budov, a environmentálnych technológií môžu byť zdrojom ekologického rastu a pomôžu zachovať vzácne environmentálne zdroje.

Ministerstvo dopravy reagovalo s tým, že vláda schválila novelu zákona, ktorá zavádza povinnosť energetickej certifikácie a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Na cieľ európskej smernice, ktorou sa sprísňujú podmienky na energetickú efektívnosť budov, sa však Slovensko podľa MDV pripravuje už dlhodobo.

"Napríklad od 1. januára 2016 sa sprísnili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a k ďalšiemu sprísneniu dôjde od 1. januára 2021. Na dosiahnutie uvedeného cieľa bol vypracovaný a prijatý Národný plán zameraný na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie," priblížil rezort dopravy.

Pre včasné dosiahnutie cieľa je podľa MDV zároveň dôležité do budúcnosti zabezpečiť dostatočnú motiváciu v efektívnych formách finančnej podpory obnovy bytových a nebytových budov pre ich vlastníkov.

"Preto sa pokračuje v poskytovaní zvýhodnených úverov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania SR a ministerstvo poskytuje napríklad dotácie na zatepľovanie rodinných domov a od mája aj novú dotáciu na nové domy s takmer nulovou potrebou energie," dodalo ministerstvo.