Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ešte v januári MMF očakával v tomto roku expanziu 3,3 %. Ak by nevypukol konflikt na Blízkom východe, fond by revidoval tempo globálneho rastu smerom nahor o 0,1 percentuálneho bodu.
Autor TASR
,aktualizované Washington 14. apríla (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil výhľad rastu globálnej ekonomiky v tomto roku a zvýšil inflačnú prognózu. Takisto varoval, že svetová ekonomika by sa mohla dostať do recesie, ak by bol ropný šok v dôsledku vojny s Iránom výrazný. TASR o tom informuje na základe správ MMF a yahoo finance.
„Globálna ekonomika je opäť ohrozená tým, že sa vychýli zo svojho smerovania, tentoraz v dôsledku vypuknutia vojny na Blízkom východe,“ uvádza sa v správe MMF World Economic Outlook.
Fond predstavil tri scenáre globálneho rastu vzhľadom na neistotu spojenú s konfliktom. Ak bude vojna krátkodobá a škody na ropných zariadeniach budú obmedzené, globálny rast by mal tento rok dosiahnuť 3,1 %, čo znamená spomalenie v porovnaní s tempom v rokoch 2024 a 2025 (v oboch +3,4 %). Tempo rastu by sa potom v roku 2027 malo mierne zrýchliť na 3,2 %.
Ešte v januári MMF očakával v tomto roku expanziu 3,3 %. Ak by nevypukol konflikt na Blízkom východe, fond by revidoval tempo globálneho rastu smerom nahor o 0,1 percentuálneho bodu.
Fond aktuálne počíta v tomto roku s nárastom ekonomiky USA o 2,3 % a v budúcom roku o 2,1 % po +2,1 % v roku 2025. Tempo expanzie ekonomiky eurozóny by sa malo tento rok spomaliť na 1,1 % z 1,4 v minulom roku. V roku 2027 sa podľa MMF opäť mierne zrýchli na 1,2 %.
MMF zároveň zvýšil svoju predpoveď inflácie na tento rok. Globálna inflácia, pri ktorej sa pôvodne očakával pokles, by sa teraz mala zrýchliť na 4,4 % zo 4,1 % v minulom roku. Fond zvýšil v dôsledku globálneho energetického šoku svoju inflačnú prognózu o 0,7 percentuálneho bodu. V roku 2027 by sa potom mala globálna inflácia spomaliť.
„Vo výhľade prevažujú riziká smerom nadol. Dlhšie trvajúci alebo rozsiahlejší konflikt, prehlbovanie geopolitickej fragmentácie, prehodnotenie očakávaní týkajúcich sa produktivity poháňanej umelou inteligenciou alebo obnovenie obchodných napätí by mohli výrazne oslabiť rast a destabilizovať finančné trhy. Vysoký verejný dlh a oslabovanie dôvery v inštitúcie ešte zvyšujú zraniteľnosť ekonomík. Na druhej strane by ekonomickú aktivitu mohlo podporiť to, ak by sa rast produktivity vďaka umelej inteligencii dostavil rýchlejšie, alebo ak by sa obchodné napätie dlhodobo zmiernilo,“ uviedol vo svojej správe MMF.
„Globálna ekonomika je opäť ohrozená tým, že sa vychýli zo svojho smerovania, tentoraz v dôsledku vypuknutia vojny na Blízkom východe,“ uvádza sa v správe MMF World Economic Outlook.
Fond predstavil tri scenáre globálneho rastu vzhľadom na neistotu spojenú s konfliktom. Ak bude vojna krátkodobá a škody na ropných zariadeniach budú obmedzené, globálny rast by mal tento rok dosiahnuť 3,1 %, čo znamená spomalenie v porovnaní s tempom v rokoch 2024 a 2025 (v oboch +3,4 %). Tempo rastu by sa potom v roku 2027 malo mierne zrýchliť na 3,2 %.
Ešte v januári MMF očakával v tomto roku expanziu 3,3 %. Ak by nevypukol konflikt na Blízkom východe, fond by revidoval tempo globálneho rastu smerom nahor o 0,1 percentuálneho bodu.
Fond aktuálne počíta v tomto roku s nárastom ekonomiky USA o 2,3 % a v budúcom roku o 2,1 % po +2,1 % v roku 2025. Tempo expanzie ekonomiky eurozóny by sa malo tento rok spomaliť na 1,1 % z 1,4 v minulom roku. V roku 2027 sa podľa MMF opäť mierne zrýchli na 1,2 %.
MMF zároveň zvýšil svoju predpoveď inflácie na tento rok. Globálna inflácia, pri ktorej sa pôvodne očakával pokles, by sa teraz mala zrýchliť na 4,4 % zo 4,1 % v minulom roku. Fond zvýšil v dôsledku globálneho energetického šoku svoju inflačnú prognózu o 0,7 percentuálneho bodu. V roku 2027 by sa potom mala globálna inflácia spomaliť.
„Vo výhľade prevažujú riziká smerom nadol. Dlhšie trvajúci alebo rozsiahlejší konflikt, prehlbovanie geopolitickej fragmentácie, prehodnotenie očakávaní týkajúcich sa produktivity poháňanej umelou inteligenciou alebo obnovenie obchodných napätí by mohli výrazne oslabiť rast a destabilizovať finančné trhy. Vysoký verejný dlh a oslabovanie dôvery v inštitúcie ešte zvyšujú zraniteľnosť ekonomík. Na druhej strane by ekonomickú aktivitu mohlo podporiť to, ak by sa rast produktivity vďaka umelej inteligencii dostavil rýchlejšie, alebo ak by sa obchodné napätie dlhodobo zmiernilo,“ uviedol vo svojej správe MMF.
