Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 5. december 2025Meniny má Oto
< sekcia Ekonomika

Metsolová: V konkurencieschopnosti EÚ nesmie robiť polovičné opatrenia

Na snímke predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová počas tlačovej konferencie na summite EÚ v Bruseli vo štvrtok 20. marca 2025. Foto: TASR/AP

Európska únia (EÚ) musí zvýšiť svoje politické ambície v oblasti obrany a konkurencieschopnosti.

Brusel 20. marca (TASR) - Európska únia (EÚ) musí zvýšiť svoje politické ambície v oblasti obrany a konkurencieschopnosti a ako sila, s ktorou treba počítať, nemôže robiť polovičné opatrenia. Uviedla to predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas svojho vystúpenia na úvod štvrtkového samitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

V prejave pred premiérmi a prezidentmi členských krajín spresnila, že EÚ musí byť pripravená a brať vážne svoju bezpečnosť, pripravenosť a konkurencieschopnosť.

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, Metsolová privítala stredajšie (19. 3.) oznámenie Európskej komisie o únii úspor a investícií, ako sa po novom nazýva budovanie únie kapitálových trhov. Zdôraznila však, že EÚ potrebuje uskutočniť "obrovské skoky" a nemôže si dovoliť "polovičné opatrenia".

Podľa nej europarlament na oboch agendách - obrane aj konkurencieschopnosti EÚ - usilovne pracuje a využíva legislatívne postupy platné pre naliehavé prípady.

V súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom (VFR) EÚ po roku 2028, o ktorom budú hlavy štátov a vlád po prvýkrát rokovať počas pracovnej večere na samite, šéfka EP zdôraznila, že budúci dlhodobý rozpočet poskytne EÚ "jedinečnú príležitosť" zosúladiť výdavky s jej strategickými prioritami.

Lídrov EÚ vyzvala na prijímanie "zmysluplných reforiem", aby bol spoločný rozpočet jednoduchší, flexibilnejší a viac zameraný na výsledky. Pripomenula, že iniciatívna správa europarlamentu k VFR bude predložená v máji.

Viacerí nemenovaní diplomati EÚ uviedli, že súčasťou budúceho dlhodobého rozpočtu bude aj splácanie dlhu, ktorý EÚ vznikol pre plán obnovy po pandémii nového koronavírusu. Únia začne splácať tento dlh v roku 2028, čo znamená okolo 25 až 30 miliárd eur ročne. Týždenník Politico upozornil, že krajiny eurobloku nie sú jednotné pri spôsobe splácania dlhu v celkovej výške 350 miliárd eur. Kým krajiny ako Francúzsko a Španielsko podporujú myšlienku celoúnijných daní v prospech spoločného rozpočtu, rozpočtovo šetrnejšie štáty ako Holandsko sú proti akémukoľvek presunu daňovej politiky na úroveň EÚ.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)