Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 25. jún 2024Meniny má Olívia a Tadeáš
< sekcia Ekonomika

Odchod krajín z eurozóny by znamenal výrazný prepad ekonomiky SR

Foto: TASR

Ministerstvo financií v krízovom scenári, ktorý považuje za veľmi málo pravdepodobný, predpovedá spomalenie rastu hospodárstva SR na 0,4 % v tomto roku a jeho prepad o 3,9 % v roku 2013.

Bratislava 15. júna (TASR) - Ak by sa dlhová kríza v eurozóne prehĺbila a došlo by aj k odchodu niektorých krajín z tohto zoskupenia, výrazne by sa zhoršili aj podmienky na Slovensku.

Ministerstvo financií (MF) SR vo svojom krízovom scenári, ktorý považuje za veľmi málo pravdepodobný, predpovedá v takomto prípade spomalenie rastu hospodárstva na 0,4 % v tomto roku a jeho prepad o 3,9 % v roku 2013.

"Ak by sa dlhová kríza v periférnych krajinách eurozóny ďalej stupňovala a niektoré krajiny by prípadne opustili menovú úniu, mohlo by dôjsť k výraznému zhoršeniu ekonomického vývoja u našich najdôležitejších obchodných partnerov," upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií.

"Toto sú depresívne, smutné scenáre, ktoré dúfam, že nikdy nenastanú. Ale je to aj odpoveď všetkým, ktorí si prajú vstúpiť do neznáma. Toto by nás mohlo čakať," varoval po dnešnom rokovaní Rady solidarity a rozvoja minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Tu bude player


Podľa neho ďalší vývoj závisí predovšetkým na rozhodnutí gréckeho obyvateľstva v nedeľných (17.6.) parlamentných voľbách, či dá prednosť vábivým sľubom politikov, ktorí odmietajú plnenie podmienok záchranného programu alebo tým,, ktorí sú za ich plnenie.

Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v súčasnosti v eurozóne prevláda názor, že zotrvanie Grécka v zoskupení je najlepšie riešenie. Lídri ostatných členských štátov sú však podľa neho pripravení diskutovať aj o prípadnom odchode krajiny z eurozóny. " Ja opakujem svoj postoj - pokiaľ nebudú Gréci plniť podmienky, tak je treba sa s nimi rozlúčiť," podčiarkol.

Pripustil pritom, že existujú úvahy aj o možnom zmierňovaní podmienok, ktoré musia Gréci plniť výmenou za zahraničnú pomoc. "Pravdepodobne sú reakciou na to, že časový plán je tak striktný, že ho pravdepodobne nie je možné zrealizovať. To sú veci, o ktorých budú rokovať predovšetkým silné štáty eurozóny," avizoval Fico.

Zahraničné inštitúcie, ktoré sa s podobnými krízovými scenármi zaoberali, odhadujú pokles hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny kumulatívne o 1 až 11 % za roky 2012 až 2013, a to v závislosti na počte odchádzajúcich krajín. Ministerstvo financií počíta s kumulatívnym poklesom ekonomiky eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD za barel a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR.

"Recesia v eurozóne by viedla k poklesu slovenského exportu cez kanály zahraničného dopytu a straty cenovej konkurencieschopnosti. Zhoršenie situácie na trhu práce a znížená dostupnosť úverov by obmedzili domáci dopyt. Rast cien by bol kvôli recesii nižší," vysvetlil IFP.