FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Navýšenie počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo deväť z 18 sledovaných odvetví ekonomiky.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) - Počet pracujúcich na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 medziročne prekročil 2,604 milióna osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl zostala na úrovni vlaňajšieho úvodu roka, počet pracujúcich sa zvýšil len nepatrne o 0,1 %. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,9 %. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkový stav zamestnanosti zostal takmer nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19.000 pracujúcich (+ 1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny pokles o 15.000 pracovníkov vo výrobných odvetviach (- 1,6 %). V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine, teda 1,6 milióna pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo 964.000 pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe.
Navýšenie počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo deväť z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20.000 osôb (+ 6,4 %) zaznamenal obchod. S 336.000 pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150.000 pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11.000 osôb (+ 6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc, ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12.000 osôb.
Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644.000 osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.
Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50- až 54-ročných, kde pribudlo 18.000 osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov.
K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24.000 osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55- až 59-ročných (- 7000). Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v siedmich z ôsmich krajov SR, ale išlo len o nepatrné nárasty. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9300 osôb.
Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne niečo cez 72 %.
Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120.000 pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30.000 osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7000 pracujúcich).
Celkový stav zamestnanosti zostal takmer nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19.000 pracujúcich (+ 1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny pokles o 15.000 pracovníkov vo výrobných odvetviach (- 1,6 %). V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine, teda 1,6 milióna pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo 964.000 pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe.
Navýšenie počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo deväť z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20.000 osôb (+ 6,4 %) zaznamenal obchod. S 336.000 pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150.000 pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11.000 osôb (+ 6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc, ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12.000 osôb.
Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644.000 osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.
Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50- až 54-ročných, kde pribudlo 18.000 osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov.
K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24.000 osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55- až 59-ročných (- 7000). Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v siedmich z ôsmich krajov SR, ale išlo len o nepatrné nárasty. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9300 osôb.
Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne niečo cez 72 %.
Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120.000 pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30.000 osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7000 pracujúcich).
