FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl sa medziročne znížila o 0,4 %, pričom pokles počtu pracujúcich zaznamenali prvýkrát od tretieho štvrťroka 2023.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, klesla medziročne v druhom štvrťroku o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 78 %. Počet pracujúcich na Slovensku dosiahol asi 2,607 milióna osôb. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl sa medziročne znížila o 0,4 %, pričom pokles počtu pracujúcich zaznamenali prvýkrát od tretieho štvrťroka 2023.
„Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísali najmä výrobné odvetvia s úbytkom takmer 9000 pracujúcich (o 0,9 %,) ale mierny pokles zaznamenali už aj služby o takmer 3000 osôb (o 0,2 %),“ uviedol úrad.
V službách pôsobila väčšina, konkrétne 63 % všetkých pracovníkov, teda viac ako 1,6 milióna ľudí, pričom zamestnanosť sa v nich znížila prvýkrát po roku. Vo výrobných odvetviach pracovalo vyše 962.000 osôb a zamestnanosť v nich klesala už štvrtý kvartál po sebe. Celkovo pokles počtu pracovníkov zaznamenalo šesť z osemnástich sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší pokles pracovníkov o vyše 13.000 osôb, teda o 5,2 % evidovalo stavebníctvo. Medziročný úbytok nastal aj v službách, konkrétne v informáciách a komunikácii o 9600 zamestnancov, celkovo o 8,6 %.
Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150.000 pracujúcimi zaznamenali vzdelávanie a zdravotníctvo so sociálnou pomocou úbytok o 15.500 ľudí. Tieto poklesy do istej miery kompenzovali odvetvia dopravy a skladovania s prírastkom 7600 osôb a tiež obchod s 3200 zamestnancami. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve, zatiaľ čo v poľnohospodárstve mierne vzrástol o 4300 pracujúcich. Počet zamestnancov v priemysle sa nepatrne zvýšil na 652.000, pričom v tomto sektore pracoval každý štvrtý pracujúci v krajine.
V prípade regiónov bol počet pracujúcich v druhom štvrťroku medziročne nižší v piatich z ôsmich krajov. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily bol v Nitrianskom kraji, celkovo o 10.800 osôb. Ďalej nasledoval Prešovský kraj s poklesom o takmer 7000 pracovníkov. K najväčšiemu prírastku zamestnancov došlo v Žilinskom kraji o 5000 a Trnavskom kraji o 3800 osôb.
„Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už šiesty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne jediný pod hranicou 72 %,“ spresnil úrad.
V druhom kvartáli tohto roka dochádzalo za prácou do zahraničia takmer 122.000 pracujúcich, čo je medziročne o 8,5 % viac. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja, a to vyše 31.000 osôb. Najvyšší medziročný nárast ľudí dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj o takmer 59 %, teda viac ako 6500 pracujúcich. Naopak, najmenej za prácou do cudziny dochádzali ľudia z Košického kraja, celkovo o takmer 40 %.
Zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl sa medziročne znížila o 0,4 %, pričom pokles počtu pracujúcich zaznamenali prvýkrát od tretieho štvrťroka 2023.
„Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísali najmä výrobné odvetvia s úbytkom takmer 9000 pracujúcich (o 0,9 %,) ale mierny pokles zaznamenali už aj služby o takmer 3000 osôb (o 0,2 %),“ uviedol úrad.
V službách pôsobila väčšina, konkrétne 63 % všetkých pracovníkov, teda viac ako 1,6 milióna ľudí, pričom zamestnanosť sa v nich znížila prvýkrát po roku. Vo výrobných odvetviach pracovalo vyše 962.000 osôb a zamestnanosť v nich klesala už štvrtý kvartál po sebe. Celkovo pokles počtu pracovníkov zaznamenalo šesť z osemnástich sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší pokles pracovníkov o vyše 13.000 osôb, teda o 5,2 % evidovalo stavebníctvo. Medziročný úbytok nastal aj v službách, konkrétne v informáciách a komunikácii o 9600 zamestnancov, celkovo o 8,6 %.
Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150.000 pracujúcimi zaznamenali vzdelávanie a zdravotníctvo so sociálnou pomocou úbytok o 15.500 ľudí. Tieto poklesy do istej miery kompenzovali odvetvia dopravy a skladovania s prírastkom 7600 osôb a tiež obchod s 3200 zamestnancami. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve, zatiaľ čo v poľnohospodárstve mierne vzrástol o 4300 pracujúcich. Počet zamestnancov v priemysle sa nepatrne zvýšil na 652.000, pričom v tomto sektore pracoval každý štvrtý pracujúci v krajine.
V prípade regiónov bol počet pracujúcich v druhom štvrťroku medziročne nižší v piatich z ôsmich krajov. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily bol v Nitrianskom kraji, celkovo o 10.800 osôb. Ďalej nasledoval Prešovský kraj s poklesom o takmer 7000 pracovníkov. K najväčšiemu prírastku zamestnancov došlo v Žilinskom kraji o 5000 a Trnavskom kraji o 3800 osôb.
„Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už šiesty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne jediný pod hranicou 72 %,“ spresnil úrad.
V druhom kvartáli tohto roka dochádzalo za prácou do zahraničia takmer 122.000 pracujúcich, čo je medziročne o 8,5 % viac. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja, a to vyše 31.000 osôb. Najvyšší medziročný nárast ľudí dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj o takmer 59 %, teda viac ako 6500 pracujúcich. Naopak, najmenej za prácou do cudziny dochádzali ľudia z Košického kraja, celkovo o takmer 40 %.
