< sekcia Ekonomika

Mimovládky: Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia

Na snímke predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák. Foto: TASR - Martin Baumann

Novela zákona má tiež obmedziť zadávanie zákaziek pre firmy, ktoré vlastnia najexponovanejší verejní funkcionári.

Bratislava 20. mája (TASR) – Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú spolu predložili podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) a predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák, predstavuje kompromisnú evolúciu verejného obstarávania. Je posunom vpred oproti plánovanej "revolúcii". Zhodli sa na tom viaceré mimovládne organizácie, ktoré však aj v tomto návrhu vidia potenciálne riziká.

Transparency International Slovensko, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Aliancia Fair-play, Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu v stredu (19. 5.) diskutovali o návrhu zákona so zástupcami ÚVO. Mimovládne organizácie protestovali proti pôvodnému návrhu Holého, ktorý mal priniesť i vyňatie takzvaných podlimitných zákaziek spod režimu verejného obstarávania. V novom návrhu sa nenachádzajú takéto zmeny, ktoré podľa mimovládok otvárali priestor na korupciu a klientelizmus. "Ako jednoznačné pozitívum vnímame upustenie od ´revolučného´ zvyšovania svojvoľného prideľovania zákaziek," poznamenal Michal Piško z Transparency International Slovensko.

Povinná archivácia dokumentov z verejného obstarávania by súčasne mala zostať desať rokov, nielen päť, ako v decembri navrhoval Holý. "Plusom je nepochybne aj posilňovanie nezávislosti výberu predsedu ÚVO a aj fakt, že ostáva možnosť podávať podnety zo strany mimovládnych subjektov," dodala riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Zároveň sa majú zvýšiť limity pre zákazky, o ktoré sa nemusí vôbec súťažiť. Námietky voči priebehu verejného obstarávania budú môcť neúspešní účastníci podať na správnom súde, a to len pri stavebných prácach nad milión eur. Podanie na správny súd by nemalo mať odkladný účinok na uzavretie zmluvy, ako to je pri odvolaní sa na ÚVO v súčasnosti. To môže podľa mimovládok priniesť nároky na náhradu škody v prípadoch, ak súd nepotvrdí prvostupňové rozhodnutie ÚVO, ale zmluva už bude podpísaná.

Tieto ustanovenia vnímajú mimovládne organizácie ako rizikové. Istou kompenzáciou môže byť podľa nich aj zavedenie povinnosti publikovať chystané nákupy, zrýchlený elektronický systém pre objemovo menšie tendre a zavedenie inštitútu odborného garanta zákonnosti priebehu procesov verejného obstarávania. Mimovládky konštatujú, že veľa bude záležať od toho, ako bude zamýšľaný elektronický systém obstarávania v správe Úradu vlády SR napokon nastavený.

Novela zákona plánuje zaviesť nový pojem elektronická platforma. Z textácie novely však podľa mimovládok nie je jasná procesná a technická stránka tohto "nového" elektronického systému. "Tému elektronickej platformy sme s ÚVO rozdiskutovali. Predmetný bod považujeme stále za otvorený," zdôraznil Peter Kulich zo Slovensko.Digital.

Organizácie tiež poukázali na to, že sa má zrušiť Rada ÚVO ako druhostupňový odvolací orgán. Ak obstarávateľ alebo účastník tendra nebude súhlasiť s rozhodnutím ÚVO, bude sa obracať priamo na správne súdy, ktorých zriadenie predpokladá reforma ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Kým tieto súdy začnú fungovať, bude platiť prechodné obdobie, v ktorom má podľa návrhu o odvolaniach rozhodovať predseda ÚVO. "Koncentráciu moci v rukách jedného človeka, bez ohľadu na to, kto post predsedu aktuálne zastáva, vnímame ako oslabenie nezávislosti rozhodovania," podotkol Ján Kovalčík z INEKO.

Novela zákona má tiež obmedziť zadávanie zákaziek pre firmy, ktoré vlastnia najexponovanejší verejní funkcionári. "Je otázne, či by sa konflikt záujmov nemal riešiť systémovejšie a či novými pravidlami štát nesupluje úlohu orgánov činných v trestnom konaní v kauzách, ktoré v minulosti nedokázala polícia vyšetriť a súdy páchateľov potrestať," doplnil Peter Kunder z Aliancie Fair-play.