MS vo futbale 2026
Všetky správy
Envirorezort a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preskúmajú možnosti aktualizácie Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030.
Autor TASR
,aktualizované Malcov 24. júna (TASR) - Envirorezort a ministerstvo investícií majú preveriť alternatívy výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Ministerstvá majú preskúmať možnosti zabezpečenia záložného zdroja pitnej vody pre východ SR. „Na východnom Slovensku sa nachádza len jediná veľká vodná nádrž na pitnú vodu a tou je Starina. Preto je potrebné hľadať možnosti vybudovať vodárenskú infraštruktúru na pokrytie dodávky pitnej vody najmä v oblastiach s ich nedostatočnými kapacitami. Tento problém je výrazný práve vo východoslovenskom regióne,“ priblížilo MŽP. Tvrdí, že pri akomkoľvek výpadku dodávok vody zo Stariny by zostala veľká časť obyvateľov bez vody.
Envirorezort a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preskúmajú možnosti aktualizácie Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 z pohľadu možnej realizácie projektu Tichý Potok. Zároveň vyhodnotia alternatívu vodárenskej nádrže Tichý Potok v porovnaní s inými možnými opatreniami na zabezpečenie záložného zdroja pitnej vody pre východné Slovensko, priblížilo MŽP. Prihliadať sa má podľa neho najmä na technickú uskutočniteľnosť, environmentálnu prijateľnosť, nákladovú efektívnosť či časovú realizovateľnosť.
„Považujem vyslovene za bezpečnostný hazard, že Budaj (Ján, bývalý minister životného prostredia, pozn. TASR) jedným podpisom zastavil prípravu spoľahlivého a bezpečného zdroja pitnej vody pre obyvateľov východného Slovenska,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Dodal, že v stredu dostali od vlády mandát obnoviť odborné rokovania s Európskou komisiou. Ak odborníci povedia, kde je to efektívne, tak tam bude treba smerovať podpora, poznamenal Taraba.
Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) tvrdí, že minister by si mal spraviť aspoň základný prieskum v téme Tichého Potoka. Pripomenula, že projekt v minulosti zastavili. „Jedným z tých faktorov bolo aj to, že tam nie je vhodné geologické podložie, že to geologické podložie je priepustné, to nikto nereflektoval. (...) Keď už nás nezaujíma strategický postoj Slovenska k zásobovaniu vodou alebo k strategickému plánovaniu alebo zodpovednosti k verejným financiám, tak niekto by aspoň mohol myslieť na miestnych obyvateľov, že čo to spôsobí im,“ poznamenala. Nádrž Tichý Potok bude podľa nej ďalšou megalomanskou plánovanou investíciou, o ktorej sa bude hovoriť bez dát, štúdií splnenia zákonných podmienok a rešpektovania základných práv ľudí.
Na návrh výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok reagovala aj mimoparlamentná strana Demokrati. „Taraba si už v decembri 2024 nechal schváliť vládne uznesenie, aby rokoval o možnostiach jej výstavby s Európskou komisiou. Rovnako sa ňou a aj ďalšími priehradami a Koncepciou vodnej politiky zaoberalo aj výjazdové rokovanie vlády vo februári 2024, opäť s nulovým výsledkom. Čo vlastne vybavil za pomaly tri roky vo funkcii? Nič,“ skonštatoval podpredseda Demokratov Michal Kiča. Uznesenie označil za marketingové.
Ministerstvá majú preskúmať možnosti zabezpečenia záložného zdroja pitnej vody pre východ SR. „Na východnom Slovensku sa nachádza len jediná veľká vodná nádrž na pitnú vodu a tou je Starina. Preto je potrebné hľadať možnosti vybudovať vodárenskú infraštruktúru na pokrytie dodávky pitnej vody najmä v oblastiach s ich nedostatočnými kapacitami. Tento problém je výrazný práve vo východoslovenskom regióne,“ priblížilo MŽP. Tvrdí, že pri akomkoľvek výpadku dodávok vody zo Stariny by zostala veľká časť obyvateľov bez vody.
Envirorezort a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR preskúmajú možnosti aktualizácie Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 z pohľadu možnej realizácie projektu Tichý Potok. Zároveň vyhodnotia alternatívu vodárenskej nádrže Tichý Potok v porovnaní s inými možnými opatreniami na zabezpečenie záložného zdroja pitnej vody pre východné Slovensko, priblížilo MŽP. Prihliadať sa má podľa neho najmä na technickú uskutočniteľnosť, environmentálnu prijateľnosť, nákladovú efektívnosť či časovú realizovateľnosť.
„Považujem vyslovene za bezpečnostný hazard, že Budaj (Ján, bývalý minister životného prostredia, pozn. TASR) jedným podpisom zastavil prípravu spoľahlivého a bezpečného zdroja pitnej vody pre obyvateľov východného Slovenska,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Dodal, že v stredu dostali od vlády mandát obnoviť odborné rokovania s Európskou komisiou. Ak odborníci povedia, kde je to efektívne, tak tam bude treba smerovať podpora, poznamenal Taraba.
Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) tvrdí, že minister by si mal spraviť aspoň základný prieskum v téme Tichého Potoka. Pripomenula, že projekt v minulosti zastavili. „Jedným z tých faktorov bolo aj to, že tam nie je vhodné geologické podložie, že to geologické podložie je priepustné, to nikto nereflektoval. (...) Keď už nás nezaujíma strategický postoj Slovenska k zásobovaniu vodou alebo k strategickému plánovaniu alebo zodpovednosti k verejným financiám, tak niekto by aspoň mohol myslieť na miestnych obyvateľov, že čo to spôsobí im,“ poznamenala. Nádrž Tichý Potok bude podľa nej ďalšou megalomanskou plánovanou investíciou, o ktorej sa bude hovoriť bez dát, štúdií splnenia zákonných podmienok a rešpektovania základných práv ľudí.
Na návrh výstavby vodárenskej nádrže Tichý Potok reagovala aj mimoparlamentná strana Demokrati. „Taraba si už v decembri 2024 nechal schváliť vládne uznesenie, aby rokoval o možnostiach jej výstavby s Európskou komisiou. Rovnako sa ňou a aj ďalšími priehradami a Koncepciou vodnej politiky zaoberalo aj výjazdové rokovanie vlády vo februári 2024, opäť s nulovým výsledkom. Čo vlastne vybavil za pomaly tri roky vo funkcii? Nič,“ skonštatoval podpredseda Demokratov Michal Kiča. Uznesenie označil za marketingové.
