Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

Mladí Európania kupujú viac falšovaných výrobkov

Ilustračné foto Foto: Unsplash.com / Bruno Gomiero

Pokračujú tiež vo využívaní pirátskeho obsahu.

Bratislava 20. júna (OTS) - Výsledky porovnávacej štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež za rok 2022, ktorú zverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), poskytujú aktuálne informácie o správaní mladých ľudí v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva v období po pandémii.

Prieskum skúma oba aspekty porušovania práv duševného vlastníctva: trendy v oblasti nákupu falšovaného tovaru ako aj trendy s ohľadom na prístup mladých ľudí k pirátskemu obsahu, pričom tieto trendy posudzuje od roku 2016.

Viac ako polovica (52 %) opýtaných mladých ľudí si za posledný rok kúpila aspoň jeden falšovaný výrobok na internete, a to úmyselne alebo náhodne, a tretina (33 %) mala prístup k nezákonnému obsahu na internete.

Nákup falzifikátov
Nový prieskum, ktorý skúma situáciu v post-pandemickom období , potvrdil, že 37 % mladých ľudí si úmyselne kúpilo jeden alebo niekoľko falšovaných výrobkov, čo je výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami (14 % v roku 2019). Tento číselný údaj sa výrazne líši podľa krajiny, pričom najvyšší podiel bol v Grécku (62 %) a najnižší v Česku (24 %).

Medzi falšované výrobky, ktoré mladí ľudia najčastejšie úmyselne kupujú, patria odevy a doplnky (17 %), nasleduje obuv (14 %), elektronické zariadenia (13 %) a hygienické potreby, kozmetika, prípravky na osobnú starostlivosť a parfumy (12 %).

Z výsledkov štúdie tiež vyplýva, že mladí ľudia sú tiež uvádzaní do omylu: neúmyselný nákup falzifikátov predstavuje 37 % ( ) a respondenti potvrdili, že je ťažké rozoznať pravý tovar od falzifikátov. 48 % respondentov si takéto výrobky nekúpilo alebo si neboli istí, či si ich kúpili.

Pirátstvo na internete
Pokiaľ ide o digitálny obsah, medzi mladšími je čoraz bežnejšie využívanie obsahu z legálnych zdrojov. 60 % uviedlo, že v minulom roku nepoužívali, neprehrávali, nepreberali ani nestreamovali obsah z nelegálnych zdrojov, v porovnaní s 51 % v roku 2019 a 40 % v roku 2016, čo spomínaný trend potvrdzuje.

Úmyselné pirátstvo však zostáva na stabilnej úrovni, pričom 21 % mladých spotrebiteľov (každý piaty) priznalo, že za posledných 12 mesiacov vedome využívali pirátsky obsah. Výrazná časť mladých ľudí bola pri využívaní pirátskeho obsahu uvedená do omylu. 12 % sa k pirátskemu obsahu dostali náhodne a 7 % to nevie posúdiť.. Hlavným typom pirátskeho obsahu boli filmy (61 %) a televízne seriály (52 %), či hudba (36 %), a to predovšetkým prostredníctvom webových stránok, aplikácií, či kanálov sociálnych médií.

Výkonný riaditeľ úradu EUIPO Christian Archambeau v súvislosti s novými výsledkami uviedol:
"Toto tretie vydanie štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež, uverejnenej počas Európskeho roka mládeže, potvrdzuje trendy zistené v predchádzajúcich vydaniach a ponúka širší pohľad na vnímanie a postoje mladých ľudí. V čase výrazného nárastu elektronického obchodu a digitálnej spotreby je nárast úmyselného a neúmyselného nákupu falšovaného tovaru znepokojujúcim trendom. Pokiaľ ide o pirátstvo, to neklesá, aj keď mladí spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú obsah z legálnych zdrojov. Táto nová analýza poskytuje cenný nástroj, ktorý pomôže zainteresovaným stranám, tvorcom politík, ale aj pedagógom a organizáciám občianskej spoločnosti formovať iniciatívy na zvyšovanie povedomia s cieľom podporiť informované rozhodnutia našich mladých občanov a spotrebiteľov".

Kľúčové faktory, ktoré vedú k nákupu falzifikátov a využívaniu pirátskeho obsahu
Hoci hlavnými dôvodmi úmyselného kupovania falšovaných výrobkov a využívania pirátskeho obsahu sú aj naďalej cena a dostupnosť, významne sa presadzujú sociálne vplyvy, ako napríklad správanie rodiny, priateľov alebo známych.

K ďalším faktorom patrí nezáujem o to, či je daný výrobok falšovaný (alebo či je zdroj obsahu nelegálny), skutočnosť, že mladí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi originálnymi a falšovanými výrobkami, či jednoduchosť vyhľadávania alebo objednávania falšovaných výrobkov na internete. Jeden z 10 respondentov uviedol tiež odporúčania influencerov alebo známych osobností.

Čo dokáže obmedziť nelegálne správanie mladých ľudí na internete?
V prípade výrobkov, či digitálneho obsahu mladí ľudia uviedli riziko kybernetických podvodov hroziace ich osobe a kybernetických hrozieb ako dôležité faktory, ktoré by ich správanie obmedzili. Oslovení respondenti tiež čoraz častejšie uvádzajú lepšie pochopenie negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo na spoločnosť ako ďalšie dôležité faktory.