Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Za rastom globálneho dlhu sú najmä najväčšie ekonomiky sveta, USA a Čína.
Autor TASR
Washington 15. apríla (TASR) - Napriek vhodným ekonomickým podmienkam pred vypuknutím vojny na Blízkom východe štáty iba minimálne pracovali na redukcii svojich dlhov. Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF), pričom varoval, že v prípade budúcich kríz krajinám hrozí, že nebudú mať na ich riešenie dostatočné rezervy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Čo sa týka rastu ekonomiky, vývoj bol celkovo dobrý, z globálneho aj regionálneho hľadiska,“ povedala pre AFP Era Dabla-Norrisová, zástupkyňa riaditeľa oddelenia MMF pre fiškálne záležitosti. „Avšak napriek pozitívnemu vývoju v oblasti rastu, nedošlo k výraznejšiemu pokroku v redukcii dlhu a rozpočtového deficitu,“ dodala v rozhovore krátko po zverejnení správy MMF Fiscal Monitor.
Správa, ktorú MMF zverejňuje dvakrát do roka, poskytla nelichotivý obrázok o vývoji globálneho dlhu. Celosvetovo sa verejný dlh zvýšil minulý rok na takmer 94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak bude tento trend pokračovať, do roku 2029 môže globálny dlh prekročiť hranicu 100 % HDP. To je úroveň, ktorú svet nezaznamenal od skončenia druhej svetovej vojny.
Konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol koncom februára po útoku USA a Izraela na Irán, tlak na financie jednotlivých štátov iba zvýšil. V tejto súvislosti Dabla-Norrisová dodala, že v prípade realizácie ešte horšieho scenára by globálny dlh mohol presiahnuť hranicu 117 % HDP.
„Sledujeme, ako mnohé vlády v dôsledku vojny (na Blízkom východe) zvažujú rôzne fiškálne balíčky na podporu firiem a domácností,“ povedala Dabla-Norrisová. „Ak sa však táto pomoc skombinuje so slabšou ekonomickou aktivitou, tak rozpočtový deficit a verejný dlh pôjdu nahor,“ dodala.
Riziko predstavuje aj fakt, že tieto podporné opatrenia často trvajú dlhší čas. Vlády totiž podľa Dabla-Norrisovej uprednostňujú voľnejšiu fiškálnu politiku pred disciplínou. „Výsledkom však je, že keď príde ďalšia kríza, štáty nemajú dostatočné rezervy,“ dodala.
Za rastom globálneho dlhu sú najmä najväčšie ekonomiky sveta, USA a Čína. Práve ich rozpočtový deficit zotrváva na vysokej úrovni a MMF nepredpokladá, že sa to v budúcich rokoch zmení. V prípade USA fond odhaduje, že v strednodobom horizonte sa bude rozpočtový schodok pohybovať okolo 7 až 8 % HDP. Až v roku 2031 očakáva MMF jeho zníženie na zhruba 5 % HDP. Takýto vývoj povedie k prudkému rastu verejného dlhu USA, ktorý by sa podľa MMF mohol zvýšiť z minuloročných takmer 124 % HDP do piatich rokov na vyše 142 % HDP.
Čo sa týka Číny, tá sa od USA veľmi nelíši. Vlani dosiahol jej rozpočtový schodok 7,9 % HDP. Čínsky dlh zaznamenal v minulom roku 99 % HDP a MMF odhaduje, že do roku 2031 sa zvýši na približne 127 % HDP.
„Čo sa týka rastu ekonomiky, vývoj bol celkovo dobrý, z globálneho aj regionálneho hľadiska,“ povedala pre AFP Era Dabla-Norrisová, zástupkyňa riaditeľa oddelenia MMF pre fiškálne záležitosti. „Avšak napriek pozitívnemu vývoju v oblasti rastu, nedošlo k výraznejšiemu pokroku v redukcii dlhu a rozpočtového deficitu,“ dodala v rozhovore krátko po zverejnení správy MMF Fiscal Monitor.
Správa, ktorú MMF zverejňuje dvakrát do roka, poskytla nelichotivý obrázok o vývoji globálneho dlhu. Celosvetovo sa verejný dlh zvýšil minulý rok na takmer 94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak bude tento trend pokračovať, do roku 2029 môže globálny dlh prekročiť hranicu 100 % HDP. To je úroveň, ktorú svet nezaznamenal od skončenia druhej svetovej vojny.
Konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol koncom februára po útoku USA a Izraela na Irán, tlak na financie jednotlivých štátov iba zvýšil. V tejto súvislosti Dabla-Norrisová dodala, že v prípade realizácie ešte horšieho scenára by globálny dlh mohol presiahnuť hranicu 117 % HDP.
„Sledujeme, ako mnohé vlády v dôsledku vojny (na Blízkom východe) zvažujú rôzne fiškálne balíčky na podporu firiem a domácností,“ povedala Dabla-Norrisová. „Ak sa však táto pomoc skombinuje so slabšou ekonomickou aktivitou, tak rozpočtový deficit a verejný dlh pôjdu nahor,“ dodala.
Riziko predstavuje aj fakt, že tieto podporné opatrenia často trvajú dlhší čas. Vlády totiž podľa Dabla-Norrisovej uprednostňujú voľnejšiu fiškálnu politiku pred disciplínou. „Výsledkom však je, že keď príde ďalšia kríza, štáty nemajú dostatočné rezervy,“ dodala.
Za rastom globálneho dlhu sú najmä najväčšie ekonomiky sveta, USA a Čína. Práve ich rozpočtový deficit zotrváva na vysokej úrovni a MMF nepredpokladá, že sa to v budúcich rokoch zmení. V prípade USA fond odhaduje, že v strednodobom horizonte sa bude rozpočtový schodok pohybovať okolo 7 až 8 % HDP. Až v roku 2031 očakáva MMF jeho zníženie na zhruba 5 % HDP. Takýto vývoj povedie k prudkému rastu verejného dlhu USA, ktorý by sa podľa MMF mohol zvýšiť z minuloročných takmer 124 % HDP do piatich rokov na vyše 142 % HDP.
Čo sa týka Číny, tá sa od USA veľmi nelíši. Vlani dosiahol jej rozpočtový schodok 7,9 % HDP. Čínsky dlh zaznamenal v minulom roku 99 % HDP a MMF odhaduje, že do roku 2031 sa zvýši na približne 127 % HDP.
