Bratislava 16. augusta (TASR) - Človek trávi viac ako 90 percent svojho času v interiéri. Moderné stavebníctvo už nesleduje iba energetickú efektívnosť budov, ale čoraz väčší dôraz kladie aj na vytváranie zdravého vnútorného prostredia. Hovoril o tom v podcaste Z komory, ktorý pripravuje Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI), Pavol Praženica zo spoločnosti Siemens Slovensko a člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy.

Jedným zo základných predpokladov kvalitného vnútorného prostredia je tepelná pohoda. „Teplota je samozrejme prvotným ukazovateľom, no pri návrhu mikroklimatických podmienok treba zohľadňovať aj tepelnú záťaž vyvolanú samotnými ľuďmi. V priestore s vyšším počtom osôb dochádza k prirodzeným tepelným prírastkom, čo si vyžaduje úplne iný prístup k regulácii než poloprázdna kancelária,“ vysvetlil Praženica.

Moderné budovy čoraz častejšie využívajú veľkoplošné sálavé systémy integrované do stavebných konštrukcií, ktoré zabezpečujú rovnomernú tepelnú pohodu pri nižšej spotrebe energie. „Na náš pocit kvality prostredia nevplýva len teplota, ale aj vlhkosť vzduchu a jeho prúdenie. Práve tieto tri ukazovatele tvoria základ kvalitnej mikroklímy,“ priblížil odborník.

Kvalita vnútorného prostredia sa nezačína vzduchotechnikou, ale už pri návrhu budovy. Orientácia na svetové strany, veľkosť presklených plôch či spôsob tienenia výrazne ovplyvňujú množstvo tepla a denného svetla, ktoré sa dostáva do interiéru. „Kľúčovým prvkom pri zamedzení prehrievania moderných budov je dynamické tienenie. Samotné žalúzie alebo rolety nestačia. Ich účinnosť závisí od toho, či sú prepojené s inteligentným systémom riadenia, ktorý reaguje na polohu slnka a intenzitu žiarenia,“ upozornil Praženica.

S rastúcimi letnými teplotami narastá aj potreba chladenia budov. Neprimerane nastavená klimatizácia môže spôsobovať zdravotné problémy aj zbytočne zvyšovať energetickú náročnosť budovy. Každý stupeň, o ktorý sa v lete zníži vnútorná teplota, predstavuje približne šesťpercentný nárast spotreby energie. „Ideálnym riešením vo veľkých administratívnych objektoch je vytvorenie prechodových zón. Pri vstupe z exteriéru do vestibulu sa udržiava miernejšie chladenie a až pri prechode do samotných kancelárií sa teplota znižuje na cieľovú hodnotu. Postupným dávkovaním sa telo dokáže lepšie adaptovať na zmenu prostredia,“ odporučil.

Pozitívny vplyv na vnútorné prostredie majú aj vhodne zvolené rastliny. Podľa odborníka biofilné prvky nemôžu nahradiť kvalitné vetranie ani riadenú výmenu vzduchu. „Oxid uhličitý je neviditeľný plyn, ktorého koncentrácia v uzavretých miestnostiach s ľuďmi rýchlo stúpa. Pri vysokých koncentráciách dochádza k poklesu kognitívnych funkcií, bolestiam hlavy a výraznej únave,“ podotkol.

Nedostatočne vetrané kancelárie či školské triedy vedú k rýchlemu nárastu koncentrácie oxidu uhličitého. Mimoriadne vysoké nároky na kvalitu vzduchu sú v zdravotníckych zariadeniach. Nevhodne navrhnuté alebo prevádzkované budovy môžu viesť k takzvanému syndrómu chorých budov (Sick Building Syndrome), pri ktorom sa zhoršuje zdravie, pohoda aj výkonnosť ich používateľov.

„Dôležitá je energetická efektívnosť budov. V súčasnej dobe je tlak na to, aby budovy boli čo najviac samostatné, vyžadovali minimum energetických vstupov a boli energeticky čo najmenej náročné,“ dodal expert.