< sekcia Ekonomika

Návrh slovenského trvalého kurzarbeitu ide na pripomienkovanie

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Peniaze budú podnikateľom vyplácané mesačne, najviac však 6 mesiacov počas dvoch rokov.

Bratislava 5. januára (TASR) – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo návrh novej legislatívy o podpore v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit) a posiela ho do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k nemu môžu vyjadriť laická a odborná verejnosť do 25. januára. Informovala o tom v utorok hovorkyňa rezortu Veronika Pazičová. Rezort navrhuje nástroj pomoci spustiť od začiatku budúceho roka.

Kurzarbeit bude podľa návrhu rezortu práce obdobou aktuálnej Prvej pomoci, ktorá pomáha zamestnávateľom, zamestnancom aj samostatne zárobkovo činným osobám v súčasných krízových časoch.

„Projekt 'Prvej pomoci' je veľmi úspešný v tom, že doteraz pomohol ochrániť viac ako pol milióna pracovných miest na Slovensku. Preto chceme preplácať zamestnávateľom náklady na zamestnancov počas krízového obdobia aj v budúcnosti a na to bude slúžiť fond udržania zamestnanosti, skrátene 'kurzarbeit'," vysvetlil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Ako dodal, Slovensko sa tak zaradí medzi 17 krajín EÚ využívajúcich tento moderný nástroj pomoci, čo zvýši konkurencieschopnosť Slovenska na trhu.

Nový zákon zavedie do systému pomoci stály nástroj na podporu zamestnávateľov a SZČO v prípade dočasného prerušenia činnosti z dôvodu, ktorému nemohli predísť a negatívne ovplyvňuje ich podnikanie. Ide najmä o mimoriadnu situáciu, výnimočný stav alebo núdzový stav, alebo okolnosti vyššej moci.

Podporu nebude možné žiadať napríklad pri výpadkoch spôsobených sezónnosťou podnikania, reštrukturalizácii, plánovanej odstávke či rekonštrukcii.

Na splnenie podmienok na podporu bude potrebné, aby došlo u zamestnávateľa k takému obmedzeniu činnosti, keď nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu minimálne 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

U SZČO musí ísť o pokles tržieb najmenej o 40 % za kalendárny mesiac v porovnaní s rovnakým kalendárnym mesiacom v predchádzajúcom kalendárnom roku. V takýchto prípadoch budú mať nárok na pomoc za čas skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti až do jej skončenia.

Ako priblížil štátny tajomník rezortu Boris Ažaltovič, žiadosti sa budú podávať elektronicky na úrady práce, ktoré budú musieť rozhodnúť o dávke a vyplatiť ju do desiatich dní.

Finančná pomoc pre zamestnávateľov bude pozostávať z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca.

„To znamená, že na tejto pomoci bude 60 % participovať štát, 20 % zamestnávateľ a rovnako 20 % aj zamestnanec. Výsledkom bude, že zamestnanec dostane 80 % svojej čistej mzdy. SZČO budú mať nárok na príspevok vo výške 60 % svojho vymeriavacieho základu," vysvetlil Krajniak.

Ako ďalej priblížil rezort, podporu by mali podľa návrhu úrady práce vyplácať mesačne, najviac však dokopy šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Zamestnávateľ následne bude musieť zachovať podporené pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení podpory a takisto aj SZČO bude musieť nasledujúce dva mesiace podnikať.

Peniaze bude vyplácať Sociálna poisťovňa zo svojho novozriadeného fondu zamestnanosti. „Zamestnávateľ bude do neho odvádzať 0,5 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, ale aj z náhrady mzdy, ktorú poskytne zamestnancom v období 'kurzarbeitu'.

O uvedených 0,5 % sa zníži aktuálna sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti, čo znamená, že odvody sa nezvýšia tým, ktorí poistné v nezamestnanosti platia,"
vysvetlil rezort avšak s tým, že tým, ktorí poistenie v nezamestnanosti nemajú, odvody stúpnu o pol percenta.