Bratislava 17. júna (TASR) - Slovenská republika je v podpore rozvojových programov na chvoste členských krajín Európskej únie (EÚ). Vlani poskytlo Slovensko 61 miliónov eur, čo je len 0,084 % hrubého domáceho dôchodku (HDP) oproti svojmu záväzku 0,33 % HDP. Európska únia, ako najväčší donor na svete na rozvojovú spoluprácu poskytla vlani 56 miliárd eur, pritom tiež zaostáva za svojim záväzkom 0,7 % HDP. Tvrdí to Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO).

"Slovenská republika nevyčleňuje zo štátneho rozpočtu na projekty rozvojovej pomoci dostatok peňazí. Chceme dosiahnuť, aby Slovensko pre to urobilo viac. Sme malá krajina, napriek tomu by sme mohli pre rozvojové programy urobiť viac. Nie je to len názor mimovládnych organizácií, ale aj ľudí z OECD," konštatoval dnes na stretnutí s novinármi ambasádor Európskeho roka rozvoja Marián Čaučík. Pripomenul, že po vstupe do EÚ sa vláda SR spolu s ďalšími členskými krajinami zaviazali, že budeme dávať na rozvojovú pomoc 0,17 % HDP do roku 2010 a 0,33 % do roku 2015.

"Naše záväzky sme nesplnili a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ich nenaplníme ani v tomto roku, keďže v roku 2014 sme boli na úrovni 0,08 % HDP a teda sme nedosahovali ani úroveň, ktorú sme mali naplniť do roku 2010," konštatoval Čaučík. Tento rok je podľa neho veľmi dôležitý v tom, čo Slovensko, ale aj iné krajiny robia v oblasti rozvojovej spolupráce.

"Prostriedky, ktoré Slovensko vynakladá na rozvojovú spoluprácu dlhodobo stagnujú a treba urobiť podstatný krok dopredu. Myslíme si, že treba podstatne zvýšiť aj náš príspevok na rozvojovú spoluprácu, ktorý je dlhodobo percentuálne poddimenzovaný a sme na chvoste členských krajín Európskej únie. Treba tiež otvoriť väčší priestor pre dvojstrannú rozvojovú spoluprácu. A to sú tie prostriedky, ktoré umožnia slovenským subjektom robiť konkrétne rozvojové projekty," doplnil Čaučík pre TASR. Súčasné podmienky podľa neho slovenským firmám nedávajú veľký priestor na to, aby mohli investovať do podnikania na africkom kontinente. Myslí si však, že tento priestor treba podstatne viac otvoriť.

Pomôcť môže novela zákona o rozvojovej spolupráci, ktorá by sa mala dostať na rokovanie vlády v júli. "Definovať by mala nové modely spolupráce. Samozrejme, veľmi dôležité bude, aký rozpočet vláda pre rok 2016 a ďalšie v tomto smere príjme," dodal Čaučík.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR si záväzok Slovenska uvedomuje. "Snažíme sa dopracovať k jeho naplneniu. Momentálne prebiehajú rokovania o štátnom rozpočte na budúci rok a MZVaEZ navrhuje zvýšiť objem finančných prostriedkov na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu na budúci rok, ale aj perspektívne na trojročné obdobie. Ako uvádza aj pán Čaučík, nový zákon o rozvojovej spolupráci, ktorý by mal byť platný od 1. januára 2016, je ďalším krokom týmto smerom," reagoval hovorca MZV Peter Stano. Poukázal aj na to, že problémy s napĺňaním záväzkov o objeme poskytovanej rozvojovej pomoci má väčšina členských štátov EÚ a všetci novší členovia EÚ. "Ministerstvo sa usiluje o to, aby slovenská rozvojová pomoc bola poskytovaná a využívaná efektívne a transparentne. Skúsenosti z Kene či Moldavska sú dôkazom, že aj s malým rozpočtom je možné dosiahnuť viditeľné výsledky," dodal Stano.