Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Suma z eurofondov sa má využiť na vodozádržné opatrenia.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) - V najbližších šiestich rokoch je na vodozádržné opatrenia z eurofondov alokovaných 90 miliónov eur. Opatrenia sa však musia robiť koordinovane, v súlade so zákonom a s riadnou kontrolou vodných stavieb. Pre TASR o uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Envirorezort považuje vodozádržné opatrenia za dôležité. Deklaruje, že takéto opatrenia sa stavajú aj sa budú stavať. "Ide však o závažné rozhodnutia, ktoré zasahujú do prírody. Preto treba postupovať striktne profesionálne. Platí to aj v prípade hrádzok, ktoré sú potrebné, ale musia sa vybudovať technicky správne a v súlade so zákonom," tvrdí tlačové oddelenie.
Pripomína, že stavať by sa nemalo v záplavových oblastiach a všade tam, kde sa voda pri povodni vylieva z riek. MŽP zároveň presadzuje zelené vodozádržné opatrenia v krajine. "Z európskych fondov na roky 2021 až 2027 rátame s alokáciou na tieto vodozádržné opatrenia zhruba 90 miliónov eur," hovorí envirorezort.
Povodeň z mája v obci Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica ukazuje, aké sú dôsledky, ak si obec alebo okresné úrady nesplnia svoje povinnosti, tvrdí MŽP. Chce preto, aby sa odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch spadajúcich pod ministerstvo vnútra, vrátili pod jeho riadenie.
"MŽP sa obrátilo na Ministerstvo vnútra SR, aby zabezpečilo, že okresné úrady dohliadnu na to, aby si vlastníci a prevádzkovatelia všetkých vodných stavieb, na ktorých je potrebný technicko-bezpečnostný dohľad, riadne plnili svoje povinnosti," tvrdí tlačové oddelenie. Doplnilo, že okresné úrady by tak využívali udeľovanie sankcií, ak si prevádzkovatelia a vlastníci nesplnia svoje povinnosti. "Podľa zákona o vodách okresný úrad môže v tomto prípade uložiť pokutu až do výšky 66.000 eur," konštatuje.
Hrádzka v Rudne nad Hronom, ktorá sa pri povodni pretrhla, bola podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku vybudovaná v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej. MŽP nepozná presný počet hrádzok, ktoré boli vybudované na Slovensku za čias tejto vlády. Odhaduje však, že malých prehrádzok vybudovali stovky, väčších objektov by mohlo byť okolo 50. Hrádzka v Rudno nad Hronom patrila svojou výškou aj objemom medzi najväčšie.
Protipovodňové opatrenia sa realizovali v rokoch 2010 až 2012 z programu revitalizácie. Išlo na ne 33,9 milióna eur. Projekt sa zameriaval na zadržanie dažďovej vody v krajine, zmenu prístupu k hospodárskemu využívaniu krajiny, ako aj na celkové oživenie a obnovu poškodenej krajiny. Jeho hlavným cieľom mala byť minimalizácia rizika vzniku povodňových prívalových vĺn. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a MŽP za vlády Roberta Fica tento projekt skritizovali. Stavby sa mali realizovať bez stavebného povolenia, potrebnej dokumentácie a bez rozpočtu. Michal Kravčík, ktorý bol spoluautorom projektu, s kritikou a tvrdeniami nesúhlasil.
Envirorezort považuje vodozádržné opatrenia za dôležité. Deklaruje, že takéto opatrenia sa stavajú aj sa budú stavať. "Ide však o závažné rozhodnutia, ktoré zasahujú do prírody. Preto treba postupovať striktne profesionálne. Platí to aj v prípade hrádzok, ktoré sú potrebné, ale musia sa vybudovať technicky správne a v súlade so zákonom," tvrdí tlačové oddelenie.
Pripomína, že stavať by sa nemalo v záplavových oblastiach a všade tam, kde sa voda pri povodni vylieva z riek. MŽP zároveň presadzuje zelené vodozádržné opatrenia v krajine. "Z európskych fondov na roky 2021 až 2027 rátame s alokáciou na tieto vodozádržné opatrenia zhruba 90 miliónov eur," hovorí envirorezort.
Povodeň z mája v obci Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica ukazuje, aké sú dôsledky, ak si obec alebo okresné úrady nesplnia svoje povinnosti, tvrdí MŽP. Chce preto, aby sa odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch spadajúcich pod ministerstvo vnútra, vrátili pod jeho riadenie.
"MŽP sa obrátilo na Ministerstvo vnútra SR, aby zabezpečilo, že okresné úrady dohliadnu na to, aby si vlastníci a prevádzkovatelia všetkých vodných stavieb, na ktorých je potrebný technicko-bezpečnostný dohľad, riadne plnili svoje povinnosti," tvrdí tlačové oddelenie. Doplnilo, že okresné úrady by tak využívali udeľovanie sankcií, ak si prevádzkovatelia a vlastníci nesplnia svoje povinnosti. "Podľa zákona o vodách okresný úrad môže v tomto prípade uložiť pokutu až do výšky 66.000 eur," konštatuje.
Hrádzka v Rudne nad Hronom, ktorá sa pri povodni pretrhla, bola podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku vybudovaná v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej. MŽP nepozná presný počet hrádzok, ktoré boli vybudované na Slovensku za čias tejto vlády. Odhaduje však, že malých prehrádzok vybudovali stovky, väčších objektov by mohlo byť okolo 50. Hrádzka v Rudno nad Hronom patrila svojou výškou aj objemom medzi najväčšie.
Protipovodňové opatrenia sa realizovali v rokoch 2010 až 2012 z programu revitalizácie. Išlo na ne 33,9 milióna eur. Projekt sa zameriaval na zadržanie dažďovej vody v krajine, zmenu prístupu k hospodárskemu využívaniu krajiny, ako aj na celkové oživenie a obnovu poškodenej krajiny. Jeho hlavným cieľom mala byť minimalizácia rizika vzniku povodňových prívalových vĺn. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a MŽP za vlády Roberta Fica tento projekt skritizovali. Stavby sa mali realizovať bez stavebného povolenia, potrebnej dokumentácie a bez rozpočtu. Michal Kravčík, ktorý bol spoluautorom projektu, s kritikou a tvrdeniami nesúhlasil.
