< sekcia Ekonomika

Na Slovensku sa môže uloviť 50 vlkov, rozhodol agrorezort

Na archívnej snímke z 13. novembra 2018 vlk dravý (Canis lupus). Foto: TASR/AP

S rozhodnutím ale nesúhlasí minister životného prostredia Ján Budaj.

Bratislava 23. októbra (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR schválilo kvótu na lov vlka dravého, ktorá platí od 1. novembra do 15. januára budúceho roka, resp. do doby, pokiaľ nedôjde k naplneniu určenej kvóty. Vo vybraných okresoch Slovenska sa napriek odporu ochranárov bude môcť uloviť spolu 50 vlkov. Ministerstvo odôvodnilo svoje rozhodnutie rastúcou populáciou tohto predátora a ochranou hospodárskych zvierat.

Ročnú kvótu lovu vlka stanovuje každoročne v októbri MPRV po zasadaní pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov rezortu, Ministerstva životného prostredia SR, Národného lesníckeho centra (NLC), ďalších relevantných štátnych inštitúcií, ale aj mimovládnych ochranárskych organizácií. "Väčšina členov pracovnej skupiny sa stotožňovala s návrhom NLC, ktoré predostrelo kvótu lovu vlka dravého 50 - 70 jedincov. Ministerstvo určilo spodnú odporúčanú hranicu pre poľovnícku sezónu 2020/2021 v celkovom počte 50 jedincov ročne," uviedol predseda pracovnej skupiny a generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO) zdôraznil, že populácia vlka narastá a nie je ohrozená. Ohrozené sú podľa šéfa rezortu ovce, ktorých bolo na Slovensku pred desiatimi rokmi 420.000 a ich počet sa odvtedy znížil o 100.000. "O mne je známe, že som zástancom nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých sa musí minister držať," povedal Mičovský.

So svojim kolegom ale nesúhlasí minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Ministerstvo životného prostredia (MŽP) bude podľa Budaja presadzovať, aby vlk nebol poľovným zvieraťom, ale aby sa mu zo zákona zabezpečila taká ochrana, aká prináleží všetkým chráneným živočíchom.

Rezort životného prostredia nepovažuje za dôležitý argument, že vlk dravý spôsobuje významné škody na hospodárskych zvieratách alebo lesnej zveri. Vysoká či diviačia zver spôsobila podľa MŽP v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 miliónov eur, no vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách 30.000 – 40.000 eur ročne.

MPRV má však rozdielne čísla. Podľa rezortu je ročne napadnutých a stratených viac ako 1500 kusov oviec. Podľa odhadovaných výpočtov Združenia chovateľov oviec a kôz vlk spôsobuje ročne škodu na ovciach až vo výške 500.000 eur. V tejto sume však nie sú zahrnuté nepriame škody ako pokles produkcie mlieka v období po útoku na stádo. Útoky v čase pripúšťacieho obdobia spôsobujú stres, ktorý negatívne vplýva na oplodnenie, čo sa následne prejavuje na nízkych reprodukčných ukazovateľoch v chove oviec. Ďalšie náklady musia chovatelia vynaložiť na zvýšenú ochranu stád.

Sklamanie z rozhodnutia MPRV netajil po jeho zverejnení ani nový riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska. "Je to horšie, ako bol najhorší nami očakávaný scenár," skonštatoval Karaska. Namietal, že neboli zohľadnené argumenty ochranárov. "Uviedli sme, že nebol zistený súvis medzi výškou odstrelu a miestom výskytu škôd, resp. celkovou výškou škôd na domácich zvieratách," povedal Karaska. Tieto škody podľa neho od roku 2016 stagnujú napriek tomu, že sa kvóta odstrelu vlka v posledných rokoch znižovala.

ŠOP uviedla, že má záujem o stretnutie so zástupcami chovateľov domácich zvierat, najmä oviec a kôz. Na ňom chcú dohodnúť realizáciu preventívnych opatrení na znižovanie škôd spôsobených vlkom a tiež zlepšenia postupu pri uplatňovaní náhrad škôd spôsobených touto šelmou.