Frankfurt nad Mohanom 22. marca (TASR) - Výrazný rast nákladov na energie môže viesť k zrýchleniu rastu cien v Európe vo viacerých oblastiach a ak sa takéto „sekundárne vplyvy“ začnú prejavovať, Európska centrálna banka (ECB) bude musieť pristúpiť k sprísneniu menovej politiky. Povedal to v závere tohto týždňa prezident nemeckej centrálnej banky (Bundesbank) Joachim Nagel. Informovala o tom agentúra Reuters.

ECB na svojom ostatnom zasadnutí vo štvrtok 19. marca ponechala úrokové sadzby nezmenené. Kľúčová depozitná sadzba tak zotrvala na úrovni 2 %.

Na rozdiel od predchádzajúcich zasadnutí však ECB upozornila, že v dôsledku útoku Izraela a USA na Irán „sú vyhliadky eurozóny omnoho neistejšie, pričom vzrástlo riziko slabšieho rastu a vyššej inflácie“. Banka uviedla, že v tomto roku najnovšie počíta s rastom ekonomiky eurozóny o 0,9 %. V predchádzajúcej decembrovej prognóze stanovila rast na úrovni 1,2 %. Inflácia sa podľa nových odhadov zrýchli tento rok na 2,6 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi ECB odhadovala, že dosiahne 1,9 %. V reakcii na nové odhady ECB trhy začali počítať tento rok s minimálne dvomi zvýšeniami úrokových sadzieb.

Nagel zvýšenie úrokových sadzieb priamo nepodporil, upozornil však, že čím výraznejšie sa inflácia bude zrýchľovať a čím dlhšie zotrvá nad inflačným cieľom, tým je pravdepodobnejšie, že dôjde k nebezpečným sekundárnym vplyvom. „Menová politika nemôže zabrániť krátkodobému zrýchleniu inflácie v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií,“ povedal Nagel. „Musí však konať, ak sa začnú prejavovať sekundárne vplyvy a dlhodobé inflačné očakávania vzrastú nad úroveň inflačného cieľa, pretože v takom prípade hrozí zakorenenie vysokej inflácie,“ dodal.

Zdroje z ECB sa pre agentúru Reuters koncom týždňa vyjadrili, že je možné, že ak sa konflikt na Blízkom východe nepodarí v dohľadnom čase ukončiť, v ECB začnú v apríli diskutovať o zvýšení úrokových sadzieb. K prvému sprísneniu menovej politiky by potom mohlo dôjsť na nasledujúcom zasadnutí v júni.