Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Respondenti hodnotili aj činnosti, v ktorých sa umelá inteligencia vo firmách už využíva. Najviac sa podľa nich aplikuje v oblasti inteligentnej a procesnej automatizácie.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) – Podľa prieskumu slovenského centra pre výskum umelej inteligencie slovak.AI má najväčší potenciál pre využitie umelej inteligencie oblasť zdravotníctva a informačno-komunikačných technológií (IKT). Dotazníkový prieskum uskutočnili vlani a zúčastnilo sa ho 247 respondentov. Boli nimi zástupcovia spoločností, ktoré sú členmi špecializovaných asociácií a združení zo sveta umelej inteligencie.
Na druhej priečke v zmysle potenciálu využívania umelej inteligencie je výrobný priemysel a finančné inštitúcie. O niečo menší potenciál videli respondenti v oblasti dopravy a obchodu a marketingu. Nasledovalo odvetvie energetiky a sektor životného prostredia, následne svet poľnohospodárstva a stavebníctva. Minimálny priestor pre využitie umelej inteligencie videli respondenti v rámci sociálnej pomoci.
Respondenti hodnotili aj činnosti, v ktorých sa umelá inteligencia vo firmách už využíva. Najviac sa podľa nich aplikuje v oblasti inteligentnej a procesnej automatizácie a priamo v produktoch, ktoré firmy predávajú.
Ďalším frekventovaným odvetvím využitia umelej inteligencie je marketing a podpora predaja, teda retail a inteligentné agenty a boty. O niečo menej sa umelá inteligencia využíva na online predaj, optimalizáciu výroby či prediktívnu údržbu. Na chvoste rebríčka je oblasť energetického manažmentu, optimalizácia logistiky a riadenie kvality, teda výstupná či laboratórna kontrola.
Na základe prieskumu odborníci vypracovali manuál pre firmy na zavedenie umelej inteligencie, ktorý je dostupný na stránke Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). „Manuál predstavuje súhrn princípov, ktoré platia pre rozličné oblasti, kde môže byť umelá inteligencia prínosom,“ vyjadril sa prezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš.
Budovanie ekosystému umelej inteligencie bude podľa generálneho riaditeľa sekcie digitálnej agendy ÚPVII Radoslava Repu fungovať iba vtedy, keď sa na nej zúčastnia všetky relevantné strany. „Nevyhnutným v tomto procese je prínos akademickej obce, zástupcov podnikateľského sektora, ako aj širšej občianskej verejnosti. Z pozície štátu musíme tieto snahy dopĺňať kreovaním vyvážených podmienok pre rast tohto ekosystému, politickou podporou, ako aj odstraňovaním rôznych administratívnych bariér,“ vysvetlil.
Na druhej priečke v zmysle potenciálu využívania umelej inteligencie je výrobný priemysel a finančné inštitúcie. O niečo menší potenciál videli respondenti v oblasti dopravy a obchodu a marketingu. Nasledovalo odvetvie energetiky a sektor životného prostredia, následne svet poľnohospodárstva a stavebníctva. Minimálny priestor pre využitie umelej inteligencie videli respondenti v rámci sociálnej pomoci.
Respondenti hodnotili aj činnosti, v ktorých sa umelá inteligencia vo firmách už využíva. Najviac sa podľa nich aplikuje v oblasti inteligentnej a procesnej automatizácie a priamo v produktoch, ktoré firmy predávajú.
Ďalším frekventovaným odvetvím využitia umelej inteligencie je marketing a podpora predaja, teda retail a inteligentné agenty a boty. O niečo menej sa umelá inteligencia využíva na online predaj, optimalizáciu výroby či prediktívnu údržbu. Na chvoste rebríčka je oblasť energetického manažmentu, optimalizácia logistiky a riadenie kvality, teda výstupná či laboratórna kontrola.
Na základe prieskumu odborníci vypracovali manuál pre firmy na zavedenie umelej inteligencie, ktorý je dostupný na stránke Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). „Manuál predstavuje súhrn princípov, ktoré platia pre rozličné oblasti, kde môže byť umelá inteligencia prínosom,“ vyjadril sa prezident IT asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš.
Budovanie ekosystému umelej inteligencie bude podľa generálneho riaditeľa sekcie digitálnej agendy ÚPVII Radoslava Repu fungovať iba vtedy, keď sa na nej zúčastnia všetky relevantné strany. „Nevyhnutným v tomto procese je prínos akademickej obce, zástupcov podnikateľského sektora, ako aj širšej občianskej verejnosti. Z pozície štátu musíme tieto snahy dopĺňať kreovaním vyvážených podmienok pre rast tohto ekosystému, politickou podporou, ako aj odstraňovaním rôznych administratívnych bariér,“ vysvetlil.
