Bratislava 21. februára (TASR) – Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia na Slovensku sú firmy z oblasti hutníctva a kovovýroby, pričom v tesnom závese za nimi nasledujú cementárne. Tie spolu s hutníkmi a železiarmi obsadili sedem z prvých desiatich priečok najväčších emitentov oxidu uhoľnatého (CO). Po US Steel Košice a Slovalcu v Žiari nad Hronom vypúšťa najväčšie množstvo CO Cemmac v Hornom Srní a CHR Slovensko. Cementárne CHR obsadili spolu s US Steel aj prvé priečky rebríčka producentov oxidov dusíka (NOx). Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.

Inštitút porovnával emisie CO, NOx a tuhých znečisťujúcich látok (TZL) u 100 najväčších znečisťovateľov v roku 2020 z databázy internetového portálu air.sk a zameral sa aj na porovnanie najviac znečistených lokalít. V roku 2020 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 99.357,4 tony CO. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 82.881,1 tony CO ročne a s podielom až 83,4 % na celkovej emisii CO.

"Energeticky závislé spracovanie železa a ocele na fosílnych palivách je dôvodom, prečo výrobné podniky z tohto odvetvia vypúšťajú najväčšie množstvo napríklad oxidu uhoľnatého. Zo štátnej dotácie 40 miliónov eur v roku 2020 získal US Steel až 11,5 milióna eur. Táto podpora však bola určená na zmiernenie dopadov prudkého zdražovania energií a nie na ekologizáciu výroby. Aj to bol dôvod, prečo sa spoločnosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom v množstve emisií výrazne neposunula," uviedol riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív Martin Halás.

Oceliarske spoločnosti ako US Steel zároveň produkujú veľké množstvo tepla, preto najväčšou výzvou do budúcnosti bude podľa Halása pravdepodobne jeho ďalšie využitie. Tým by sa zároveň mohla výrazne znížiť aj spotreba fosílnych palív na výrobu, a teda aj množstvo vypúšťaných emisií. Hutníci a kovovýrobcovia v roku 2020 neboli len najväčšími producentmi CO, ale viedli aj všetky ďalšie rebríčky emisných ukazovateľoch, ktoré analýza porovnávala.

V prípade oxidov dusíka je jeho najväčším emitentom US Steel a po ňom nasledujú cementári z CRH Slovensko a celulózka Mondi SCP. V prvej desiatke najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia oxidmi dusíka sú okrem kovovýroby a hutníctva, energie a ťažby aj chemický priemysel a výroba papiera. Koncentrácia podnikov z týchto priemyselných odvetví spôsobuje, že medzi najznečistenejšími katastrami na Slovensku nájdeme katastre ako Košice – Šaca, Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany a Nováky.

V roku 2020 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 17.513,3 tony oxidov dusíka. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je kovovýroba a hutníctvo s úrovňou 4442,5 tony ročne a s podielom 25,4 % na celkovej emisii oxidu dusíka. Druhým najväčším znečisťovateľom bola oblasť energie a ťažba s podielom 24,3 % a s produkciou na úrovni 4262,5 tony NOx. Tretím najväčším emitentom oxidu dusíka je výroba cementu s 3277,6 tonami a s podielom 18,7 %.

Životné prostredie poškodzujú aj tuhé znečisťujúce látky. V prvej desiatke výrobcov s najväčšou ročnou emisiou TZL sú spoločnosti z oblasti kovovýroby a hutníctva, z výroby chémie a plastov, z výroby dreva a papiera, z oblasti energie a ťažby, a taktiež z výroby cementu. Najväčším producentom TZL sú US Steel Košice, nasledované chemičkou Fortischem v Novákoch a Duslom Šaľa.

V poradí jednotlivých krajov je vo všetkých troch sledovaných znečisťujúcich látkach na prvom mieste Košický samosprávny kraj. Na druhom mieste skončil v produkcii CO a TZL Banskobystrický samosprávny kraj nasledovaný Trenčianskym samosprávnym krajom. V emisiách NOx skončil na treťom mieste za Trenčianskym krajom Bratislavský samosprávny kraj.