Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 16. jún 2024Meniny má Blanka a Bianka
< sekcia Ekonomika

Najvyšší kontrolný úrad: Slovensko má veľa fiktívnych živnostníkov

Ilustračná snímka. Foto: TASR Martin Baumann

Počet fiktívnych živností narástol podľa úradu v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov.

Bratislava 20. októbra (TASR) - Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov. Ich počet sa podľa štatistických údajov zvýšil za ostatných desať rokov z 84.000 na takmer 110.000. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky činnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne (SP) či štátu prichádza o významné zdroje príjmov. Zároveň to výrazne negatívne ovplyvní ich budúce dôchodky. Upozornil na to v aktuálnej analýze Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Počet fiktívnych živností narástol podľa úradu v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov. Každý rok pritom podľa údajov SP rastie podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, zo 72 % v roku 2017 na viac ako 81 % v roku 2021. Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší, zdôraznil NKÚ.

"Dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec," upozornil predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Zároveň sa súvisiace daňové výpadky premietajú aj do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samosprávam na plnenie základných povinností voči občanom.

Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) najvyšší podiel tých, ktorí mali jedného klienta (SR 23 %, priemer EÚ 8,4 %).

Súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku je nastavený v neprospech pracovných pomerov, upozornili analytici NKÚ. Je preto podľa nich nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, pri zohľadnení osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je tiež dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa.

Analytici kontrolného úradu pripomenuli, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce, pomôcť by mohli aj digitálne nástroje. Podľa šéfa NKÚ by mali budúca vláda aj parlament zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu.

"Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu neštandardne zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku. Taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia," dodal Andrassy.