Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zlepšili sa aj predpoklady Nemcov v súvislosti s vývojom ekonomiky.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 27. augusta (TASR) - Dôvera nemeckých spotrebiteľov v ekonomiku sa posilnila. Pomohlo tomu predovšetkým zlepšenie očakávaní v oblasti príjmov. Zlepšili sa aj predpoklady Nemcov v súvislosti s vývojom ekonomiky. Ukázal to prieskum spoločnosti GfK, ktorého výsledky zverejnila vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správy portálu tradingeconomics.
Hodnota indexu spotrebiteľskej dôvery, ktorý GfK zostavuje, sa pre mesiac september zvýšila na -26,6 bodu z augustových -29,4 bodu. Ide o jeho najlepšiu úroveň od marca. Nenaplnili sa tak prognózy trhu, že index sa oslabí na -29,6 bodu.
Ukazovateľ očakávaní spotrebiteľov v otázke ich príjmov vzrástol o 16,2 bodu na 1,7 bodu, čiže najvyššie za šesť mesiacov. Indikátor očakávaného vývoja ekonomiky sa zvýšil už štvrtý mesiac v rade, tentoraz o 2,4 bodu na -3,9 bodu.
Ochota Nemcov nakupovať sa však nezmenila. Index, ktorý ju odzrkadľuje, je na úrovni -9,8 bodu, čiže už zhruba štyri roky zostáva v okolí hodnoty približne -10 bodov. Zmenšila sa snaha nemeckých spotrebiteľov sporiť a ukazovateľ, ktorý ju mapuje, klesol o 1,5 bodu na 15,5 bodu.
Mzdy v Nemecku naďalej rastú rýchlejšie ako inflácia
Mzdy v Nemecku naďalej rastú rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny. Disponibilný príjem zamestnancov bol v druhom štvrťroku 2026 o 1,5 % vyšší ako v rovnakom období minulého roka, oznámil vo štvrtok nemecký štatistický úrad. V prvých troch mesiacoch roka reálne mzdy vzrástli o 1,8 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Štatistici zaznamenali pokles reálnych miezd naposledy v prvom štvrťroku 2023. Od apríla do júna tohto roka nominálne mzdy vzrástli o 4,1 %, zatiaľ čo spotrebiteľské ceny sa zvýšili o 2,5 %, uviedol štatistický úrad.
Nadpriemerný nárast nominálnych miezd v druhom štvrťroku bol zaznamenaný v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, a to o 8,9 %, v dodávkach energie (7,6 %) a vo finančnom a poisťovníckom sektore (7,5 %). Podpriemerným tempom nominálne mzdy rástli v odvetviach umenia a zábavy (3,4 %), výchovy a vzdelávania (2,4 %) a v oblasti nezávislých, vedeckých a technických služieb (1,8 %).
Zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy na 13,90 eura za hodinu na začiatku tohto roka prospieva najmä nízkopríjmovým zamestnancom. Mzdy 20 % zamestnancov na plný úväzok s najnižšími príjmami vzrástli v priemere o 6,7 %, zatiaľ čo v prípade horných 20 % sa zvýšili o 3,3 %.
Hodnota indexu spotrebiteľskej dôvery, ktorý GfK zostavuje, sa pre mesiac september zvýšila na -26,6 bodu z augustových -29,4 bodu. Ide o jeho najlepšiu úroveň od marca. Nenaplnili sa tak prognózy trhu, že index sa oslabí na -29,6 bodu.
Ukazovateľ očakávaní spotrebiteľov v otázke ich príjmov vzrástol o 16,2 bodu na 1,7 bodu, čiže najvyššie za šesť mesiacov. Indikátor očakávaného vývoja ekonomiky sa zvýšil už štvrtý mesiac v rade, tentoraz o 2,4 bodu na -3,9 bodu.
Ochota Nemcov nakupovať sa však nezmenila. Index, ktorý ju odzrkadľuje, je na úrovni -9,8 bodu, čiže už zhruba štyri roky zostáva v okolí hodnoty približne -10 bodov. Zmenšila sa snaha nemeckých spotrebiteľov sporiť a ukazovateľ, ktorý ju mapuje, klesol o 1,5 bodu na 15,5 bodu.
Mzdy v Nemecku naďalej rastú rýchlejšie ako inflácia
Mzdy v Nemecku naďalej rastú rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny. Disponibilný príjem zamestnancov bol v druhom štvrťroku 2026 o 1,5 % vyšší ako v rovnakom období minulého roka, oznámil vo štvrtok nemecký štatistický úrad. V prvých troch mesiacoch roka reálne mzdy vzrástli o 1,8 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Štatistici zaznamenali pokles reálnych miezd naposledy v prvom štvrťroku 2023. Od apríla do júna tohto roka nominálne mzdy vzrástli o 4,1 %, zatiaľ čo spotrebiteľské ceny sa zvýšili o 2,5 %, uviedol štatistický úrad.
Nadpriemerný nárast nominálnych miezd v druhom štvrťroku bol zaznamenaný v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, a to o 8,9 %, v dodávkach energie (7,6 %) a vo finančnom a poisťovníckom sektore (7,5 %). Podpriemerným tempom nominálne mzdy rástli v odvetviach umenia a zábavy (3,4 %), výchovy a vzdelávania (2,4 %) a v oblasti nezávislých, vedeckých a technických služieb (1,8 %).
Zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy na 13,90 eura za hodinu na začiatku tohto roka prospieva najmä nízkopríjmovým zamestnancom. Mzdy 20 % zamestnancov na plný úväzok s najnižšími príjmami vzrástli v priemere o 6,7 %, zatiaľ čo v prípade horných 20 % sa zvýšili o 3,3 %.
