Na snímke prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár počas tlačovej konferencie na tému Slovensko mení pravidlá výstavby v Bratislave vo štvrtok 14. mája 2026.Foto: TASR - Pavel Neubauer
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) navrhuje prijať štyri základné opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť dostupnosť bývania v krátkom čase.
Bratislava 14. mája (TASR) - Na zlepšenie dostupnosti bývania na Slovensku, ktorá patrí k najhoršej v Európskej únii, treba prijať ďalšie opatrenia. Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) navrhuje prijať štyri základné opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť dostupnosť bývania v krátkom čase. „Prvé opatrenie je znížiť DPH pri kúpe nehnuteľnosti mladými ľuďmi do 35 rokov na 10 %. Toto opatrenie treba pripraviť tak, aby nebolo zneužité špekulantmi, ako je to v zahraničí,“ povedal vo štvrtok na tlačovej besede prezident NARKS Ján Palenčár v rámci konferencie televízie TA3 Developerské projekty budúcnosti.
Ako príklad uviedol Cyprus, kde v prípade následného predaja takej nehnuteľnosti do piatich či desiatich rokov treba doplatiť DPH aj s prípadnou pokutou. „Toto opatrenie by nemuselo mať zásadný dosah na štátny rozpočet. Cieľom je skupina, ktorá nie je schopná kúpiť si nehnuteľnosť na hypotéku,“ uviedol s tým, že tejto skupine ľudí by mohli prípadne pomôcť hypotéky na 90 % ceny nehnuteľnosti.
Druhou možnosťou by mohlo byť zníženie DPH na nehnuteľnosti, financované s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania, na 5 %, podobne ako v prípade systému štátom podporovaného nájomného bývania.
„Tretím opatrením je vznik úradu pre správu majetku štátu. Štát vlastní desaťtisíce nehnuteľností po celom Slovensku. Sú pod jednotlivými rezortmi, podnikmi a nie sú centralizované z pohľadu možnosti využívania týchto nehnuteľností na potreby bývania,“ upozornil Palenčár. Tento úrad by mal vytypovať nehnuteľnosti, ktoré možno po rekonštrukcii umiestniť do nájomného bývania, resp. po asanácii ich pozemky využiť na tento účel. Na snímke sprava šéf expertného tímu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pre stavebnú legislatívu a starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren, zástupca generálneho riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Branislav Časnocha a generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPaV) SR Roman Skorka počas tlačovej konferencie na tému Slovensko mení pravidlá výstavby v Bratislave vo štvrtok 14. mája 2026.Foto: TASR - Pavel Neubauer
Štvrté opatrenie sa týka družstevného bývania. „Potrebujeme okamžite rozšíriť možnosti, ako si zabezpečiť bývanie. Potrebujeme pomôcť aj družstevnému bývaniu ako ďalšej možnosti získania bývania,“ dodal Palenčár. Uvedené štyri opatrenia by sa podľa neho dali veľmi rýchlo realizovať a mohli by zlepšiť dostupnosť bývania.
Generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu SR Roman Skorka povedal, že viaceré inštitúty nového stavebného zákona, ktorý je v účinnosti viac ako rok, sa snažili najmä zvýšiť kvalitu výstavby úpravou osobitostí vo vzťahu k stavebníkovi, projektantovi či povoľovaniu projektov.
„Jedným z hlavných cieľov bolo zefektívniť a zrýchliť proces povoľovania. Viaceré inštitúty priniesli pozitívny vietor do tohto prostredia. Samozrejme, stále je priestor na zlepšovanie. Nosný prvok reformy je elektronizácia a s tým súvisiace spustenie portálu výstavby ako nadrezortného informačného systému,“ uviedol Skorka. Na uvedenom portáli aktuálne evidujú vyše 11.000 používateľov a viac ako 40.000 odoslaných žiadostí.
Prezident Zväzu stavebného priemyslu Pavol Kováčik informoval, že taká zložitá legislatívna zmena ako stavebný zákon sa zavádza do praxe postupne. „Je to zmena prístupu všetkých účastníkov od projektantov, pracovníkov stavebných úradov a podobne, takže treba na to určitý čas. To, čo významne vidíme ako budúcnosť a nevyhnutnosť slovenského stavebníctva, je ďalší postup digitalizácie,“ povedal. Podľa neho treba digitalizovať všetky agendy, dáta, aby boli jednotné a mohli sa používať.
Štátny fond rozvoja bývania sa podľa zástupcu jeho generálneho riaditeľa Branislava Časnochu snaží podporovať dostupnosť najmä nájomného bývania. „Aby (mohli bývať) aj skupiny ľudí, ktorí možno majú ťažší prístup k financovaniu alebo je pre nich financovanie zložitejšie. Ceny bytov sú výrazne vyššie, ako si môžu dovoliť. Sú to hlavne mladé rodiny, rodiny s deťmi, prípadne seniori,“ vymenoval s tým, že nájomné bývanie môže vyriešiť otázku bývania.