MS v hokeji 2026
Všetky správy
Martin Hojsík (PS) dohodu inštitúcií EÚ o oceli vníma ako dobrý základ pre zaistenie férových podmienok pre slovenských a európskych oceliarov.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 20. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok (19. 5.) schválili nové opatrenia na ochranu európskeho trhu s oceľou - tie nahradia doterajšie opatrenia, ktorých platnosť sa končí 30. júna. K situácii sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci z viacerých strán a frakcií.
Ľubica Karvašová (PS) schválenie tohto návrhu považuje za skvelú správu pre európsky aj slovenský oceliarsky priemysel. „Naše oceliarne boli pod obrovským tlakom neférovej, dotovanej konkurencie z tretích krajín. Prísnejšie pravidlá im poskytnú efektívny štít, ktorý nutne potrebovali,“ uviedla. Tvrdí, že pre Slovensko je to dôležitý krok, lebo pomôže chrániť domáce oceliarne a s nimi aj tisíce pracovných miest na východnom a strednom Slovensku.
„Pri miliardových investíciách do ekologizácie a dekarbonizácie musíme oceliarskemu priemyslu garantovať férové prostredie na trhu. Nemôžeme dovoliť, aby ich valcovala lacná oceľ z krajín, ktoré nedodržiavajú žiadne environmentálne štandardy,“ skonštatovala. Dodala, že oceľ je strategická surovina pre bezpečnosť a sebestačnosť EÚ a hlasovanie v EP vyslalo jasný signál, že Európa si nenechá likvidovať svoj kľúčový priemysel.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) dianie v Štrasburgu vníma ako „obrovskú geopolitickú absurditu“ a ukážku transatlantického otroctva. „Kým európska ‚verchuška' servilne schvaľuje americkým korporáciám nulové clá, naši oceliari a železiari - vrátane košického U. S. Steel - musia v USA platiť drakonické, až 50-percentné clá. Pri svetovej cene ocele okolo 1000 dolárov za tonu tak európski výrobcovia odovzdávajú celú polovicu svojho zárobku americkej vláde, zatiaľ čo Američania u nás neplatia ani cent a bez prekážok likvidujú našich producentov,“ povedal.
Aj preto ako člen Výboru EP pre medzinárodný obchod hlasoval za nové colné pravidlá, ktoré dovoz ocele a hliníka z krajín mimo EÚ nad rámec národných kvót budú penalizovať clami vo výške 50 percent.
„Takto má vyzerať ochrana európskych hutníkov, ale to musí platiť aj pre Ukrajinu, preto som zvedavý, ako eurokomisia uplatní kritérium mimoriadnej bezpečnostnej situácie v kandidátskej krajine, ktoré bude zohľadňovať pri stanovení kvót pre dovoz z Ukrajiny. Toto kritérium som vo výbore navrhoval vyhodiť, lebo sa obávam neférového uprednostňovania ukrajinskej ocele na úkor našich producentov,“ odkázal.
Martin Hojsík (PS) dohodu inštitúcií EÚ o oceli vníma ako dobrý základ pre zaistenie férových podmienok pre slovenských a európskych oceliarov. „V súčasnosti čelia neférovému dampingu zo strany niektorých krajín mimo EÚ. Dôležité bude však aj to, aby niektoré vykonávacie predpisy, ktorých prípravu bude mať na starosti aj tím eurokomisára Maroša Šefčoviča, nenechali žiadne diery,“ vysvetlil.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že zámerom je chrániť európsky priemysel, strategické hospodárske odvetvia a pracovné miesta voči často nekalej globálnej konkurencii, čo by sa malo diať aj prostredníctvom dôslednej kontroly pôvodu výrobkov a zabránením obchádzaniu pravidiel prostredníctvom tretích krajín.
„Okrem regulácie sa však potrebujeme oveľa viac zamerať na dôvody, pre ktoré majú európski výrobcovia ocele čoraz väčší problém obstáť v globálnej konkurencii. Jedným z neblahých dôsledkov je, že len za posledné dve dekády zaniklo v Európe v tomto odvetví asi 100.000 pracovných miest,“ upozornila. Spresnila, že problémom sú predovšetkým neúmerne vysoké ceny energií, nastavenie systému emisných povoleniek a neustále sa sprísňujúce environmentálne požiadavky. „Nič z toho európskym priemyselníkom nepomáha a, naopak, len prispieva k pokračujúcemu oslabovaniu fabrík a ich vlastnej výroby,“ uzavrela.
Miriam Lexmann (KDH) povedala, že oceliarsky priemysel je dlhodobo jedným z najdôležitejších odvetví ťažkého priemyslu, od ktorého sú závislé aj ďalšie odvetvia našej ekonomiky. „V časoch globálnej nadprodukcie ocele a hliníka, ako aj napätia v medzinárodnom obchode, je ochrana tohto odvetvia zásadná. Preto vítam legislatívu, ktorá nadviaže na súčasné opatrenia platné do 30. júna tohto roku,“ odkázala. Tvrdí, že nastavenie kvót pre bezcolný dovoz a zvýšenie ciel z 25 % na 50 % pre dovoz ocele nad rámec kvót zabezpečia férové podmienky pre európskych výrobcov. Za dôležitý považuje aj dôraz na kontrolu pôvodu ocele tak, aby nedochádzalo k obchádzaniu opatrení. Dodala, že ďalším krokom, ako podporiť európskych výrobcov, je zaistiť zníženie vstupných nákladov, najmä cien energií, ktoré sú v EÚ podstatne vyššie ako vo zvyšku sveta.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ľubica Karvašová (PS) schválenie tohto návrhu považuje za skvelú správu pre európsky aj slovenský oceliarsky priemysel. „Naše oceliarne boli pod obrovským tlakom neférovej, dotovanej konkurencie z tretích krajín. Prísnejšie pravidlá im poskytnú efektívny štít, ktorý nutne potrebovali,“ uviedla. Tvrdí, že pre Slovensko je to dôležitý krok, lebo pomôže chrániť domáce oceliarne a s nimi aj tisíce pracovných miest na východnom a strednom Slovensku.
„Pri miliardových investíciách do ekologizácie a dekarbonizácie musíme oceliarskemu priemyslu garantovať férové prostredie na trhu. Nemôžeme dovoliť, aby ich valcovala lacná oceľ z krajín, ktoré nedodržiavajú žiadne environmentálne štandardy,“ skonštatovala. Dodala, že oceľ je strategická surovina pre bezpečnosť a sebestačnosť EÚ a hlasovanie v EP vyslalo jasný signál, že Európa si nenechá likvidovať svoj kľúčový priemysel.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) dianie v Štrasburgu vníma ako „obrovskú geopolitickú absurditu“ a ukážku transatlantického otroctva. „Kým európska ‚verchuška' servilne schvaľuje americkým korporáciám nulové clá, naši oceliari a železiari - vrátane košického U. S. Steel - musia v USA platiť drakonické, až 50-percentné clá. Pri svetovej cene ocele okolo 1000 dolárov za tonu tak európski výrobcovia odovzdávajú celú polovicu svojho zárobku americkej vláde, zatiaľ čo Američania u nás neplatia ani cent a bez prekážok likvidujú našich producentov,“ povedal.
Aj preto ako člen Výboru EP pre medzinárodný obchod hlasoval za nové colné pravidlá, ktoré dovoz ocele a hliníka z krajín mimo EÚ nad rámec národných kvót budú penalizovať clami vo výške 50 percent.
„Takto má vyzerať ochrana európskych hutníkov, ale to musí platiť aj pre Ukrajinu, preto som zvedavý, ako eurokomisia uplatní kritérium mimoriadnej bezpečnostnej situácie v kandidátskej krajine, ktoré bude zohľadňovať pri stanovení kvót pre dovoz z Ukrajiny. Toto kritérium som vo výbore navrhoval vyhodiť, lebo sa obávam neférového uprednostňovania ukrajinskej ocele na úkor našich producentov,“ odkázal.
Martin Hojsík (PS) dohodu inštitúcií EÚ o oceli vníma ako dobrý základ pre zaistenie férových podmienok pre slovenských a európskych oceliarov. „V súčasnosti čelia neférovému dampingu zo strany niektorých krajín mimo EÚ. Dôležité bude však aj to, aby niektoré vykonávacie predpisy, ktorých prípravu bude mať na starosti aj tím eurokomisára Maroša Šefčoviča, nenechali žiadne diery,“ vysvetlil.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že zámerom je chrániť európsky priemysel, strategické hospodárske odvetvia a pracovné miesta voči často nekalej globálnej konkurencii, čo by sa malo diať aj prostredníctvom dôslednej kontroly pôvodu výrobkov a zabránením obchádzaniu pravidiel prostredníctvom tretích krajín.
„Okrem regulácie sa však potrebujeme oveľa viac zamerať na dôvody, pre ktoré majú európski výrobcovia ocele čoraz väčší problém obstáť v globálnej konkurencii. Jedným z neblahých dôsledkov je, že len za posledné dve dekády zaniklo v Európe v tomto odvetví asi 100.000 pracovných miest,“ upozornila. Spresnila, že problémom sú predovšetkým neúmerne vysoké ceny energií, nastavenie systému emisných povoleniek a neustále sa sprísňujúce environmentálne požiadavky. „Nič z toho európskym priemyselníkom nepomáha a, naopak, len prispieva k pokračujúcemu oslabovaniu fabrík a ich vlastnej výroby,“ uzavrela.
Miriam Lexmann (KDH) povedala, že oceliarsky priemysel je dlhodobo jedným z najdôležitejších odvetví ťažkého priemyslu, od ktorého sú závislé aj ďalšie odvetvia našej ekonomiky. „V časoch globálnej nadprodukcie ocele a hliníka, ako aj napätia v medzinárodnom obchode, je ochrana tohto odvetvia zásadná. Preto vítam legislatívu, ktorá nadviaže na súčasné opatrenia platné do 30. júna tohto roku,“ odkázala. Tvrdí, že nastavenie kvót pre bezcolný dovoz a zvýšenie ciel z 25 % na 50 % pre dovoz ocele nad rámec kvót zabezpečia férové podmienky pre európskych výrobcov. Za dôležitý považuje aj dôraz na kontrolu pôvodu ocele tak, aby nedochádzalo k obchádzaniu opatrení. Dodala, že ďalším krokom, ako podporiť európskych výrobcov, je zaistiť zníženie vstupných nákladov, najmä cien energií, ktoré sú v EÚ podstatne vyššie ako vo zvyšku sveta.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
