FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa APES-SK je pre efektívnu obnovu dôležité, aby sa využívali úspory.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Návrh Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK), aby bolo na financovanie investícií pri verejných budovách povinné využitie budúcich energetických úspor, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR predbežne zamietlo. V piatok o tom informovala APES-SK. Asociácia návrh podala v súvislosti s prípravou novely zákona o energetickej efektívnosti, ktorá by mala transponovať požiadavky revidovanej Smernice o energetickej efektívnosti (EED) do národnej legislatívy.
„Veľmi si vážime, že nás zástupcovia ministerstva hospodárstva pri príprave novely prizvali do pracovnej skupiny. Prišli sme s viacerými návrhmi, ktoré ich zaujali, žiaľ, náš hlavný návrh bol predbežne zamietnutý,“ uviedol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
APES-SK navrhovalo, aby bolo na financovanie investícií pri verejných budovách povinné využitie budúcich energetických úspor, okrem prípadov, keď sa preukáže, že využitie garantovaných energetických služieb (GES) nie je možné či vhodné. „Návrh APES-SK sa však nestretol s porozumením zástupcov ministerstva, ktorí neprejavili ambície ísť nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EED, aj keď by takáto úprava pre nich nemusela znamenať prakticky žiadnu prácu navyše,“ skonštatovala asociácia.
Podľa APES-SK je pre efektívnu obnovu dôležité, aby sa využívali úspory. Prepočty podľa nich naznačujú, že navrhované opatrenie by zvýšilo objem investícií, ktoré sa budú financovať z dosiahnutých úspor nákladov na energie a prevádzku. Analytici APES-SK vypočítali, že dosiahnuté budúce úspory by mohli pokryť 30 - 50 % investičných nákladov.
„Ak by sa robili GES projekty podľa nami navrhovaného spôsobu, dokážeme obnoviť približne dvakrát viac verejných budov, ako by sme zvládli pri implementovaní základnej požiadavky európskej smernice. Garantované energetické služby by takýmto spôsobom dokázali znížiť nároky na verejné kapitálové zdroje na obnovu verejných budov o 15 - 25 %,“ zdôraznil Lauko.
Asociácia zároveň upozornila na nedostatok zdrojov na obnovu verejných budov, ktorému bude podľa nich štát čeliť, ak nedokáže využiť potenciál súkromného financovania cez GES. „Ak sa budovy nebudú obnovovať dostatočne rýchlo, časom stratia schopnosť plniť svoju funkciu. S postupnou stratou budú súvisieť neúmerne rastúce náklady na prevádzku, ktoré sa odrazia aj v makroekonomických ukazovateľoch, ako je napríklad hrubý domáci produkt,“ uzavrel Lauko.
„Veľmi si vážime, že nás zástupcovia ministerstva hospodárstva pri príprave novely prizvali do pracovnej skupiny. Prišli sme s viacerými návrhmi, ktoré ich zaujali, žiaľ, náš hlavný návrh bol predbežne zamietnutý,“ uviedol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
APES-SK navrhovalo, aby bolo na financovanie investícií pri verejných budovách povinné využitie budúcich energetických úspor, okrem prípadov, keď sa preukáže, že využitie garantovaných energetických služieb (GES) nie je možné či vhodné. „Návrh APES-SK sa však nestretol s porozumením zástupcov ministerstva, ktorí neprejavili ambície ísť nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EED, aj keď by takáto úprava pre nich nemusela znamenať prakticky žiadnu prácu navyše,“ skonštatovala asociácia.
Podľa APES-SK je pre efektívnu obnovu dôležité, aby sa využívali úspory. Prepočty podľa nich naznačujú, že navrhované opatrenie by zvýšilo objem investícií, ktoré sa budú financovať z dosiahnutých úspor nákladov na energie a prevádzku. Analytici APES-SK vypočítali, že dosiahnuté budúce úspory by mohli pokryť 30 - 50 % investičných nákladov.
„Ak by sa robili GES projekty podľa nami navrhovaného spôsobu, dokážeme obnoviť približne dvakrát viac verejných budov, ako by sme zvládli pri implementovaní základnej požiadavky európskej smernice. Garantované energetické služby by takýmto spôsobom dokázali znížiť nároky na verejné kapitálové zdroje na obnovu verejných budov o 15 - 25 %,“ zdôraznil Lauko.
Asociácia zároveň upozornila na nedostatok zdrojov na obnovu verejných budov, ktorému bude podľa nich štát čeliť, ak nedokáže využiť potenciál súkromného financovania cez GES. „Ak sa budovy nebudú obnovovať dostatočne rýchlo, časom stratia schopnosť plniť svoju funkciu. S postupnou stratou budú súvisieť neúmerne rastúce náklady na prevádzku, ktoré sa odrazia aj v makroekonomických ukazovateľoch, ako je napríklad hrubý domáci produkt,“ uzavrel Lauko.
