Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Aj východisková pozícia Európskej centrálnej banky (ECB) je lepšia než pred štyrmi rokmi, zdôraznili v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Súčasný cenový šok sa podobá stavu po ruskej invázii na Ukrajinu, jeho vplyv na eurozónu však nemusí byť rovnako silný. Vznikajúce inflačné tlaky totiž nie sú zosilňované vysokým dopytom tak, ako tomu bolo krátko po pandémii. Aj východisková pozícia Európskej centrálnej banky (ECB) je lepšia než pred štyrmi rokmi, zdôraznili v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Pre ECB je podľa nich kľúčové zabrániť prenosu drahších energií do ďalších cien v horizonte približne dvoch rokov.
„Vojna v Iráne skomplikovala už beztak problematickú situáciu na Blízkom východe. Nasledovalo skokové zvýšenie cien ropy a plynu, čo oživilo obavy zo širších cenových tlakov podobne ako na jar 2022 po vpáde Ruska na Ukrajinu. Hoci zdraženie ropy a plynu na prvý pohľad pripomína začiatok energetickej krízy spred štyroch rokov, okolnosti sú dnes odlišné a vplyv na infláciu a ekonomiku nemusí byť rovnaký,“ zhodnotili analytici. Tento vplyv bude podľa nich závisieť najmä od dĺžky trvania konfliktu a miery dlhodobého poškodenia energetickej infraštruktúry.
Poukázali na to, že drahšia ropa sa prakticky okamžite prenáša do cien palív, čo sa odzrkadlilo už v marcových inflačných štatistikách eurozóny. Ceny energií sa po predošlom medziročnom poklese o 3 % vrátili k rastu takmer o 5 %, čo posunulo celkovú infláciu nad 2 % cieľ ECB. „Ak bude konflikt trvať dlhšie, drahšie palivá sa postupne premietnu aj do cien dopravy, ale aj cien elektriny či tepla pre domácnosti. Ohrozené môžu byť aj ceny potravín, podobne ako v roku 2022. Vtedy ich zdražovanie podporili nielen vyššie ceny pohonných látok, ale tiež hnojív, ktoré sú silne závislé od zemného plynu,“ vysvetlili ekonómovia.
Zároveň zdôraznili, že ECB je v súčasnosti v lepšej pozícii skrotiť vznikajúce inflačné tlaky. Na rozdiel od začiatku roka 2022 už totiž menová politika nie je uvoľnená, inflácia sa pred vypuknutím vojny v Iráne nachádzala blízko cieľa a dlhodobé inflačné očakávania zostávajú ukotvené. Ani trh práce nepociťuje taký nedostatok pracovnej sily, ako v rokoch predchádzajúcej krízy. Pred štyrmi rokmi sa zdraženie energií prekrývalo aj s postpandemickým oživením dopytu, čo firmám umožnilo prenos zvýšených nákladov do cien, pripomenuli odborníci.
„ECB je na súčasný šok pripravená a má voľné ruky konať na základe prichádzajúcich dát. V roku 2022 zohľadňovala prísľub udržania nízkych sadzieb, ktorým sa snažila uvoľniť menovú politiku počas koronakrízy. V súčasnosti sa ECB k ničomu nezaväzuje a riadi sa nedávnou revíziou stratégie, v rámci ktorej môže upravovať sadzby rázne alebo vytrvalo podľa aktuálnych potrieb,“ dodali analytici NBS.
„Vojna v Iráne skomplikovala už beztak problematickú situáciu na Blízkom východe. Nasledovalo skokové zvýšenie cien ropy a plynu, čo oživilo obavy zo širších cenových tlakov podobne ako na jar 2022 po vpáde Ruska na Ukrajinu. Hoci zdraženie ropy a plynu na prvý pohľad pripomína začiatok energetickej krízy spred štyroch rokov, okolnosti sú dnes odlišné a vplyv na infláciu a ekonomiku nemusí byť rovnaký,“ zhodnotili analytici. Tento vplyv bude podľa nich závisieť najmä od dĺžky trvania konfliktu a miery dlhodobého poškodenia energetickej infraštruktúry.
Poukázali na to, že drahšia ropa sa prakticky okamžite prenáša do cien palív, čo sa odzrkadlilo už v marcových inflačných štatistikách eurozóny. Ceny energií sa po predošlom medziročnom poklese o 3 % vrátili k rastu takmer o 5 %, čo posunulo celkovú infláciu nad 2 % cieľ ECB. „Ak bude konflikt trvať dlhšie, drahšie palivá sa postupne premietnu aj do cien dopravy, ale aj cien elektriny či tepla pre domácnosti. Ohrozené môžu byť aj ceny potravín, podobne ako v roku 2022. Vtedy ich zdražovanie podporili nielen vyššie ceny pohonných látok, ale tiež hnojív, ktoré sú silne závislé od zemného plynu,“ vysvetlili ekonómovia.
Zároveň zdôraznili, že ECB je v súčasnosti v lepšej pozícii skrotiť vznikajúce inflačné tlaky. Na rozdiel od začiatku roka 2022 už totiž menová politika nie je uvoľnená, inflácia sa pred vypuknutím vojny v Iráne nachádzala blízko cieľa a dlhodobé inflačné očakávania zostávajú ukotvené. Ani trh práce nepociťuje taký nedostatok pracovnej sily, ako v rokoch predchádzajúcej krízy. Pred štyrmi rokmi sa zdraženie energií prekrývalo aj s postpandemickým oživením dopytu, čo firmám umožnilo prenos zvýšených nákladov do cien, pripomenuli odborníci.
„ECB je na súčasný šok pripravená a má voľné ruky konať na základe prichádzajúcich dát. V roku 2022 zohľadňovala prísľub udržania nízkych sadzieb, ktorým sa snažila uvoľniť menovú politiku počas koronakrízy. V súčasnosti sa ECB k ničomu nezaväzuje a riadi sa nedávnou revíziou stratégie, v rámci ktorej môže upravovať sadzby rázne alebo vytrvalo podľa aktuálnych potrieb,“ dodali analytici NBS.
