Attack on Prime Minister
News in English
Obdobie vysokej inflácie v uplynulých dvoch rokoch vplývalo veľmi odlišne na správanie sa domácností a firiem.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - Obdobie vysokej inflácie v uplynulých dvoch rokoch vplývalo veľmi odlišne na správanie sa domácností a firiem. Ukazujú to údaje o vývoji vkladov v bankách. Kým domácnosti v sledovanom období na vkladoch nešetrili, firmám, osobitne dodávateľom energií, sa darilo nad očakávania. V aktuálnom blogu na stránke Národnej banky Slovenska (NBS) na to upozornil vedúci oddelenia makroekonomických analýz NBS Ján Beka.
Vývoj vkladov v bankách dopĺňa podľa neho už dostupné informácie a ponúka novú perspektívu. Vklady totiž možno považovať za ukazovateľ zachytávajúci úspory. Základným zdrojom rastu vkladov v bankách sú v prípade ľudí mzdy a v prípade firiem ich zisky.
"Domácnosti v posledných dvoch rokoch nešetrili, aj keď boli do veľkej miery uchránené od vplyvu cien energií. Objem peňazí uložený na vkladoch sa v ich prípade v podstate nezmenil už od 2. štvrťroku 2021," priblížil Beka.
Dovtedy si domácnosti hromadili vyššie úspory z dôvodu pandémie a toho, že počas nej nemohli využívať služby. Keď sa ceny začali prudko zvyšovať, mzdy nestíhali pokryť infláciu a domácnosti svoje nadmerné úspory minuli. "Hodovanie sa neskončilo počas celého roku 2022. To, že sme v tom období hodovali, dokumentuje aj štatistika zahraničného obchodu s tovarmi. Obrovský deficit, ktorý vznikol v roku 2022, mal dve príčiny - drahé energie a vzhľadom na vývoj príjmov nadmernú spotrebu," zhodnotil ekonóm.
Vytriezvenie podľa neho prišlo až začiatkom roka 2023, keď domácnosti obmedzili svoje výdavky. Bolo to však na úkor nasporených prostriedkov. Pri porovnaní objemu vkladov s úrovňou, ktorá by sledovala dlhodobý trend, vykazujú domácnosti ku koncu minulého roka stratu takmer 4 miliardy eur, vyčíslil Beka.
Naopak, firmám sa v tejto oblasti darilo nad očakávania, berúc do úvahy aj historicky najvyššie vyplatené dividendy v prvom polroku 2023. "Odkedy sa začal zrýchľovať rast cien, tak firmám pribúdalo viac a viac vkladov. Naznačuje to, že firmy si dokázali pružne prispôsobiť svoje odbytové ceny a zohľadnili rastúce náklady," zhodnotil analytik.
Nie je pritom podľa neho veľký rozdiel, či firma podniká v priemysle, stavebníctve, realitách, obchode alebo v službách. Vo všetkých odvetviach ekonomiky sa darilo podnikom zvyšovať vklady. Najvýraznejšie to však bolo u dodávateľov energií. Odkedy začali ceny energií na komoditných trhoch výraznejšie rásť, pribúdali im vklady oveľa rýchlejšie ako iným firmám.
To najhoršie z pohľadu rastu cien už máme za sebou, podčiarkol ekonóm. Tempo inflácie by podľa očakávaní malo tento rok klesnúť k dvom percentám. "Ceny komodít a vstupov sa vrátili na hodnoty spred vypuknutia vojny na Ukrajine a problémy s dodávkami taktiež viac-menej odzneli. Dokonca aj ceny energií klesli viac, ako sme očakávali," vysvetlil Beka.
Posledný mesiac tiež naznačil, že domácnosti už začali dopĺňať úspory a viac šetriť. Príliš silné závery sa však podľa analytika z toho ešte nedajú robiť. "V každom prípade, očakávaný ďalší pokles inflácie s naďalej silným rastom platov by mal umožniť ďalšie dopĺňanie úspor. K tomu by mali prispieť aj firmy, ktorým sa počas obdobia vysokej inflácie vytvoril priestor pre výraznejší rast miezd. Pomohlo by to obnove kúpnej sily domácností," doplnil Beka.
Vývoj vkladov v bankách dopĺňa podľa neho už dostupné informácie a ponúka novú perspektívu. Vklady totiž možno považovať za ukazovateľ zachytávajúci úspory. Základným zdrojom rastu vkladov v bankách sú v prípade ľudí mzdy a v prípade firiem ich zisky.
"Domácnosti v posledných dvoch rokoch nešetrili, aj keď boli do veľkej miery uchránené od vplyvu cien energií. Objem peňazí uložený na vkladoch sa v ich prípade v podstate nezmenil už od 2. štvrťroku 2021," priblížil Beka.
Dovtedy si domácnosti hromadili vyššie úspory z dôvodu pandémie a toho, že počas nej nemohli využívať služby. Keď sa ceny začali prudko zvyšovať, mzdy nestíhali pokryť infláciu a domácnosti svoje nadmerné úspory minuli. "Hodovanie sa neskončilo počas celého roku 2022. To, že sme v tom období hodovali, dokumentuje aj štatistika zahraničného obchodu s tovarmi. Obrovský deficit, ktorý vznikol v roku 2022, mal dve príčiny - drahé energie a vzhľadom na vývoj príjmov nadmernú spotrebu," zhodnotil ekonóm.
Vytriezvenie podľa neho prišlo až začiatkom roka 2023, keď domácnosti obmedzili svoje výdavky. Bolo to však na úkor nasporených prostriedkov. Pri porovnaní objemu vkladov s úrovňou, ktorá by sledovala dlhodobý trend, vykazujú domácnosti ku koncu minulého roka stratu takmer 4 miliardy eur, vyčíslil Beka.
Naopak, firmám sa v tejto oblasti darilo nad očakávania, berúc do úvahy aj historicky najvyššie vyplatené dividendy v prvom polroku 2023. "Odkedy sa začal zrýchľovať rast cien, tak firmám pribúdalo viac a viac vkladov. Naznačuje to, že firmy si dokázali pružne prispôsobiť svoje odbytové ceny a zohľadnili rastúce náklady," zhodnotil analytik.
Nie je pritom podľa neho veľký rozdiel, či firma podniká v priemysle, stavebníctve, realitách, obchode alebo v službách. Vo všetkých odvetviach ekonomiky sa darilo podnikom zvyšovať vklady. Najvýraznejšie to však bolo u dodávateľov energií. Odkedy začali ceny energií na komoditných trhoch výraznejšie rásť, pribúdali im vklady oveľa rýchlejšie ako iným firmám.
To najhoršie z pohľadu rastu cien už máme za sebou, podčiarkol ekonóm. Tempo inflácie by podľa očakávaní malo tento rok klesnúť k dvom percentám. "Ceny komodít a vstupov sa vrátili na hodnoty spred vypuknutia vojny na Ukrajine a problémy s dodávkami taktiež viac-menej odzneli. Dokonca aj ceny energií klesli viac, ako sme očakávali," vysvetlil Beka.
Posledný mesiac tiež naznačil, že domácnosti už začali dopĺňať úspory a viac šetriť. Príliš silné závery sa však podľa analytika z toho ešte nedajú robiť. "V každom prípade, očakávaný ďalší pokles inflácie s naďalej silným rastom platov by mal umožniť ďalšie dopĺňanie úspor. K tomu by mali prispieť aj firmy, ktorým sa počas obdobia vysokej inflácie vytvoril priestor pre výraznejší rast miezd. Pomohlo by to obnove kúpnej sily domácností," doplnil Beka.
