Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 22. december 2025Meniny má Adela
< sekcia Ekonomika

NBS: Ekonomika SR by v roku 2026 mohla vzrásť o 0,6 %, potom o 2,5 %

Na snímke guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír počas tlačovej konferencie na tému Ekonomický a menový vývoj NBS - zima 2025 a vývoj slovenskej ekonomiky v najbližšom období 22. decembra 2025 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian

Po dvoch rokoch poklesu disponibilných príjmov domácností by sa mala obnoviť ich kúpna sila, priblížil Kažimír.

Bratislava 22. decembra (TASR) - Ekonomika SR by v roku 2026 mohla vzrásť o 0,6 %, v rokoch 2027 a 2028 o 2,5 %. Deficit verejných financií by mal v roku 2026 dosiahnuť úroveň 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Inflácia by mala aj v najbližších rokoch klesať, v roku 2027 a 2028 by sa mala ustáliť medzi 2 a 3 %. Vyplýva to z prognózy „Ekonomický a menový vývoj - zima 2025“, ktorú na tlačovej konferencii predstavili guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír a výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth. Zamestnanosť by podľa nich mala do roku 2027 klesnúť asi o 20.000 ľudí.

„Aj napriek ťažkému obdobiu, v ktorom sa slovenská ekonomika nachádza, mierne zlepšujeme odhad jej rastu. V budúcom roku by naša ekonomika mala rásť o 0,6 %. S podporou lepšieho vývoja v zahraničí, ale aj domáceho dopytu by sa ekonomický rast mal následne zrýchliť v rokoch 2027 a 2028 na 2,5 %. Exporty potiahne očakávaný nábeh produkcie automobilov v novom závode. Po dvoch rokoch poklesu disponibilných príjmov domácností by sa mala obnoviť ich kúpna sila,“ priblížil Kažimír.



„Zhoršujeme odhad vývoja verejných financií v roku 2026. Deficit verejných financií by mal v roku 2026 dosiahnuť úroveň 4,5 % HDP, čím sa od cieľa vlády postupne vzďaľuje. Pesimistickejší pohľad je spôsobený slabšími tržbami v ekonomike, ako aj nižšou efektivitou výberu daní,“ spresnil.



Citeľné zlepšenie stavu verejných financií v ďalších rokoch je podľa guvernéra možné len za pomoci prijatia dodatočných konsolidačných opatrení. Verejný dlh pokorí hranicu 60 % HDP už v tomto roku a pri súčasnom nastavení fiškálnej politiky bude smerovať k 66 % HDP v roku 2028. Pri očakávanom ekonomickom raste nedokáže ani rozpúšťanie naakumulovanej hotovostnej rezervy zvrátiť nepriaznivý vplyv pretrvávajúcich vysokých deficitov na zadlženosť.

Inflácia by mala podľa neho aj v ďalších rokoch klesať. Prispeje k tomu odznievanie vplyvu zvýšených daní a nadmerného rastu cien komodít na svetových trhoch spolu so slabším spotrebiteľským dopytom. „Významnejšiemu spomaleniu rastu cien v budúcom roku bude brániť úprava regulovaných cien energií pre niektoré domácnosti. V ďalších rokoch by sa mohol rast spotrebiteľských cien ustáliť medzi dvomi a tromi percentami. Európska rada odložila platby za emisie pri doprave a kúrení (tzv. ETS2) o jeden rok, čo znížilo odhad inflácie pre rok 2027, ale zvýšilo ho pre rok 2028,“ podčiarkol.

Horváth zdôraznil, že slabý ekonomický rast dolieha na trh práce. Zamestnanosť by mala do roku 2027 poklesnúť približne o 20.000 ľudí. Bude to najmä vplyvom nepriaznivého demografického vývoja, konsolidácie a slabšieho hospodárstva. Na druhej strane, zhoršenie na trhu práce zmierňuje nedostatok pracovnej sily a brzdí rast miezd.

„Ekonomický vývoj je naďalej poznačený veľmi neistým prostredím. Podstatné zdroje neistoty okrem svetového diania prináša aj vývoj doma. Rast v budúcom roku by preto mohol byť rovnako lepší aj horší ako naša predikcia, pričom v ďalších rokoch skôr hrozí, že vývoj bude horší. Pomalší rast by mohol prísť s ozdravovaním verejných financií a slabnúcou konkurencieschopnosťou európskeho, ako aj slovenského priemyslu. Veľkou neznámou zostávajú ceny energií pre roky 2027 a 2028, čo môže v týchto rokoch takisto rozkývať vývoj inflácie aj rastu,“ doplnil Horváth.