MS v hokeji 2026
Všetky správy
Aj preto môžu ceny chleba, mlieka či masla výrazne ovplyvniť náladu spotrebiteľov a ich očakávania do budúcnosti, hoci celková inflácia môže zostať stabilná.
Autor TASR
Bratislava 25. mája (TASR) - Až 87 % Slovákov si obraz o inflácii tvorí najmä podľa cien potravín - teda podľa toho, čo kupujú najčastejšie. Aj preto môžu ceny chleba, mlieka či masla výrazne ovplyvniť náladu spotrebiteľov a ich očakávania do budúcnosti, hoci celková inflácia môže zostať stabilná. V blogu Národnej banky Slovenska (NBS) na to na základe interného prieskumu upozornili analytici Miroslav Gavura a Michal Marenčák.
„Keď sme sa na jeseň 2025 spýtali, čo najviac formovalo dojem z vývoja cien za posledných 12 mesiacov, odpoveď bola jednoznačná: potraviny a nápoje uviedlo 87 % opýtaných. Za nimi nasledovali energie a bývanie. Oficiálnu mieru inflácie spomenulo len 8 % ľudí, čo potvrdzuje, že väčšina ľudí vníma infláciu skrz bežný nákup,“ uviedli analytici. Ceny potravín sú podľa nich pri vnímaní inflácie na prvom mieste pre všetkých. Pre mladých aj seniorov, pre domácnosti s nižšími i vyššími príjmami, pre ženy aj mužov. Rozdiely sa objavujú až na ďalších priečkach.
Potraviny a nealkoholické nápoje tak zohrávajú v myslení ľudí omnoho väčšiu úlohu, než by zodpovedalo ich oficiálnej váhe v spotrebnom koši na úrovni približne 24 %. Pred nedávnou inflačnou vlnou v rokoch 2021 - 2023 potraviny vysvetľovali zhruba polovicu vývoja inflačných očakávaní, v období jej vrcholu až 80 %.
Vnímanie inflácia cez ceny potravín je podľa analytikov dôležité aj pre centrálne banky. Keďže spotrebitelia pripisujú potravinám väčšiu váhu, než akú reálne majú v koši, môže zdraženie potravín zvýšiť vnímanie inflácie aj vtedy, keď jej oficiálne vykázaná hodnota zostáva prakticky nezmenená. Ľudia môžu mať pocit, že ich reálny príjem klesá rýchlejšie, a preto sú pri nákupoch opatrnejší.
Tieto zistenia otvárajú základnú otázku menovej politiky, na ktoré cenové pohyby by centrálna banka mala reagovať. „Ak ceny potravín rastú rýchlejšie než napríklad ceny služieb alebo benzínu, môže to byť dôležitý signál pre menovú politiku. Centrálne banky ho potom môžu zohľadniť pri úvahách o tom, či zmeniť úrokové sadzby,“ priblížili analytici NBS.
„Keď sme sa na jeseň 2025 spýtali, čo najviac formovalo dojem z vývoja cien za posledných 12 mesiacov, odpoveď bola jednoznačná: potraviny a nápoje uviedlo 87 % opýtaných. Za nimi nasledovali energie a bývanie. Oficiálnu mieru inflácie spomenulo len 8 % ľudí, čo potvrdzuje, že väčšina ľudí vníma infláciu skrz bežný nákup,“ uviedli analytici. Ceny potravín sú podľa nich pri vnímaní inflácie na prvom mieste pre všetkých. Pre mladých aj seniorov, pre domácnosti s nižšími i vyššími príjmami, pre ženy aj mužov. Rozdiely sa objavujú až na ďalších priečkach.
Potraviny a nealkoholické nápoje tak zohrávajú v myslení ľudí omnoho väčšiu úlohu, než by zodpovedalo ich oficiálnej váhe v spotrebnom koši na úrovni približne 24 %. Pred nedávnou inflačnou vlnou v rokoch 2021 - 2023 potraviny vysvetľovali zhruba polovicu vývoja inflačných očakávaní, v období jej vrcholu až 80 %.
Vnímanie inflácia cez ceny potravín je podľa analytikov dôležité aj pre centrálne banky. Keďže spotrebitelia pripisujú potravinám väčšiu váhu, než akú reálne majú v koši, môže zdraženie potravín zvýšiť vnímanie inflácie aj vtedy, keď jej oficiálne vykázaná hodnota zostáva prakticky nezmenená. Ľudia môžu mať pocit, že ich reálny príjem klesá rýchlejšie, a preto sú pri nákupoch opatrnejší.
Tieto zistenia otvárajú základnú otázku menovej politiky, na ktoré cenové pohyby by centrálna banka mala reagovať. „Ak ceny potravín rastú rýchlejšie než napríklad ceny služieb alebo benzínu, môže to byť dôležitý signál pre menovú politiku. Centrálne banky ho potom môžu zohľadniť pri úvahách o tom, či zmeniť úrokové sadzby,“ priblížili analytici NBS.
