FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Kým pre zamestnancov ide pri mzdách skôr o ukazovateľ životnej úrovne, pre firmy sú mzdy najmä nákladovým faktorom, ktorý sa porovnáva s cenami výstupu, upozornila NBS.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) - Ľuďom sa ešte nevrátila kúpyschopnosť na úroveň spred obdobia vysokej inflácie. Pre firmy sa však náklady práce dostali cez túto úroveň už v roku 2023. V aktuálnom jesennom prehľade ekonomického a menového vývoja na to poukázala Národná banka Slovenska (NBS).
„Po výraznom prepade počas náhleho rastu všeobecnej cenovej hladiny v roku 2022 sa reálne mzdy na Slovensku začali v minulom roku postupne zotavovať. V posledných štvrťrokoch rastú nominálne platy rýchlejšie než spotrebiteľské ceny, a preto sa kúpna sila zamestnancov opäť približuje k úrovniam spred inflačného šoku,“ zhodnotila centrálna banka.
V 2. štvrťroku tohto roka boli priemerné kompenzácie na zamestnanca očistené o infláciu ešte stále približne o percento nižšie ako na konci roka 2021. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2022, keď reálne mzdy klesali približne o osem percent, však ide o citeľné zlepšenie, zdôraznila NBS. „Postupné zlepšovanie kúpnej sily môže tlmiť tlak na rýchle zvyšovanie miezd, hoci časť zamestnancov stále cíti stratu voči bežným výdavkom, aj to, že si za svoj príjem nemôže dovoliť toľko ako pred krízou,“ konštatovala.
Kým pre zamestnancov ide pri mzdách skôr o ukazovateľ životnej úrovne, pre firmy sú mzdy najmä nákladovým faktorom, ktorý sa porovnáva s cenami výstupu, upozornila NBS. Tzv. reálne mzdy výrobcov pritom prevýšili hodnoty spred inflačného šoku už v roku 2023. „Hoci z pohľadu zamestnancov reálna kúpna sila ešte nedobehla inflačný šok, pre zamestnávateľov znamenajú tieto mzdy už citeľnejšie náklady než v minulosti,“ vysvetlila banka.
Z pohľadu rôznych odvetví ekonomiky sa však situácia vyvíja rozdielne vzhľadom na to, že aj rast miezd v nich je rôzny. V službách tak reálne mzdy už takmer úplne dobehli, prípadne aj predbehli predchádzajúce úrovne, kým v priemysle a stavebníctve sú stále nižšie.
„V službách pomohlo opätovné otvorenie ekonomiky po pandémii a vyšší dopyt po práci, čo viedlo k rýchlejšiemu rastu platov. Vo verejných službách sa nominálne mzdy zvyšovali rýchlo, či už v štátnej správe, zdravotníctve alebo v školstve. Naopak, odvetvia náročné na energie a vystavené konkurencii zo zahraničia, najmä priemysel a stavebníctvo, niesli ťažšiu časť bremena zdraženia,“ vysvetlila NBS.
V porovnaní s vývojom v eurozóne je podľa centrálnej banky vývoj z pohľadu spotrebiteľa, ako aj z pohľadu zamestnávateľa na Slovensku horší. Výnimkou sú iba zamestnanci vo verejných službách.
„Po výraznom prepade počas náhleho rastu všeobecnej cenovej hladiny v roku 2022 sa reálne mzdy na Slovensku začali v minulom roku postupne zotavovať. V posledných štvrťrokoch rastú nominálne platy rýchlejšie než spotrebiteľské ceny, a preto sa kúpna sila zamestnancov opäť približuje k úrovniam spred inflačného šoku,“ zhodnotila centrálna banka.
V 2. štvrťroku tohto roka boli priemerné kompenzácie na zamestnanca očistené o infláciu ešte stále približne o percento nižšie ako na konci roka 2021. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2022, keď reálne mzdy klesali približne o osem percent, však ide o citeľné zlepšenie, zdôraznila NBS. „Postupné zlepšovanie kúpnej sily môže tlmiť tlak na rýchle zvyšovanie miezd, hoci časť zamestnancov stále cíti stratu voči bežným výdavkom, aj to, že si za svoj príjem nemôže dovoliť toľko ako pred krízou,“ konštatovala.
Kým pre zamestnancov ide pri mzdách skôr o ukazovateľ životnej úrovne, pre firmy sú mzdy najmä nákladovým faktorom, ktorý sa porovnáva s cenami výstupu, upozornila NBS. Tzv. reálne mzdy výrobcov pritom prevýšili hodnoty spred inflačného šoku už v roku 2023. „Hoci z pohľadu zamestnancov reálna kúpna sila ešte nedobehla inflačný šok, pre zamestnávateľov znamenajú tieto mzdy už citeľnejšie náklady než v minulosti,“ vysvetlila banka.
Z pohľadu rôznych odvetví ekonomiky sa však situácia vyvíja rozdielne vzhľadom na to, že aj rast miezd v nich je rôzny. V službách tak reálne mzdy už takmer úplne dobehli, prípadne aj predbehli predchádzajúce úrovne, kým v priemysle a stavebníctve sú stále nižšie.
„V službách pomohlo opätovné otvorenie ekonomiky po pandémii a vyšší dopyt po práci, čo viedlo k rýchlejšiemu rastu platov. Vo verejných službách sa nominálne mzdy zvyšovali rýchlo, či už v štátnej správe, zdravotníctve alebo v školstve. Naopak, odvetvia náročné na energie a vystavené konkurencii zo zahraničia, najmä priemysel a stavebníctvo, niesli ťažšiu časť bremena zdraženia,“ vysvetlila NBS.
V porovnaní s vývojom v eurozóne je podľa centrálnej banky vývoj z pohľadu spotrebiteľa, ako aj z pohľadu zamestnávateľa na Slovensku horší. Výnimkou sú iba zamestnanci vo verejných službách.
