Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zhoršenie očakávaného budúceho vývoja inflácie prinieslo v septembri druhé zvýšenie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) za tri mesiace.
Autor TASR
Bratislava 28. septembra (TASR) - Zhoršenie očakávaného budúceho vývoja inflácie prinieslo v septembri druhé zvýšenie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) za tri mesiace. Kým predchádzajúce júnové zvýšenie už zdražuje nové úvery a zatraktívňuje sporenie, septembrové sa v dátach prejaví až neskôr. V aktuálnom komentári Frankfurtské hárky na to poukázali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
V septembri ECB podľa očakávania zvýšila svoje úroky o 25 bázických bodov, čo posunulo referenčnú depozitnú sadzbu na 2,50 %. „Zmeny sadzieb sa však do ekonomiky prenášajú postupne a septembrové rozhodnutie je ešte príliš čerstvé, aby sme jeho účinky mohli pozorovať v dátach. Už teraz však vidno, ako pôsobí rovnaké zvýšenie sadzieb z júna,“ konštatovali analytici.
Ako prvé zdraželi peniaze bankám. Júnové rozhodnutie ECB sa podľa nich takmer okamžite prejavilo na zdražení krátkodobých pôžičiek na medzibankovom trhu. Bankám vzrástli aj náklady financovania prostredníctvom dlhopisov. K tomuto vývoju prispeli aj očakávania ďalšieho zvyšovania sadzieb a rast výnosov vo svete. „Pre klientov bánk to znamená, že drahšie financovanie finančných inštitúcií sa postupne premietne do sadzieb pre firmy a domácnosti. Rýchlosť prenosu sa medzi produktmi líši, jeho smer je však už viditeľný,“ zhodnotili ekonómovia.
Pri produktoch, ktoré sa viažu na krátke sadzby, je podľa nich zmena rýchla. Pri dlhších úveroch závisí aj od toho, čo trh čaká o niekoľko rokov. Rýchlejšie tiež reaguje firemné financovanie, pretože častejšie využíva pohyblivé sadzby a kratšie fixácie. Priemerný úrok na nových firemných úveroch sa medzi májom a júlom zvýšil z 3,6 % na približne 3,8 %, vyčíslili analytici. Ceny hypoték sa zatiaľ pohli menej, viac totiž závisia od dlhších sadzieb na trhu.
Zároveň pripomenuli, že vyššie sadzby ECB neovplyvňujú len cenu úverov, ale aj sporenia, ktoré robia atraktívnejším. V eurozóne po júnovom zvýšení sadzieb vzrástlo aj úročenie nových termínovaných vkladov domácností, zatiaľ čo úročenie bežných vkladov sa prakticky nezmenilo. Časť nových úspor sa preto presúva z bežných účtov na termínované vklady, do dlhopisov či fondov.
Pomalšie ako samotné sadzby reagujú podľa ekonómov objemy úverov. Nové financovanie sa po júnovom zvýšení sadzieb nezastavilo, objem poskytnutých firemných úverov bol v júli medziročne vyšší o 4,4 %. „Dnešné čerpanie však môže byť výsledkom investície dohodnutej pred zvýšením sadzieb, refinancovania starého úveru alebo snahy požičať si skôr, kým financovanie ešte viac nezdražie,“ vysvetlili.
Prenos júnového zvýšenia sadzieb ECB do ekonomiky tak zatiaľ prebieha v očakávanom poradí. „Trhy zareagovali takmer okamžite, bankové sadzby s menším odstupom a správanie sa klientov sa mení postupne. Až ako posledné prídu širšie dôsledky pre spotrebu, investície a objem úverov,“ zhodnotili analytici NBS. Ekonomika eurozóny podľa nich zostáva odolná, čo naznačuje, že dôsledky vyšších sadzieb zatiaľ vyvažujú iné zdroje rastu.
V septembri ECB podľa očakávania zvýšila svoje úroky o 25 bázických bodov, čo posunulo referenčnú depozitnú sadzbu na 2,50 %. „Zmeny sadzieb sa však do ekonomiky prenášajú postupne a septembrové rozhodnutie je ešte príliš čerstvé, aby sme jeho účinky mohli pozorovať v dátach. Už teraz však vidno, ako pôsobí rovnaké zvýšenie sadzieb z júna,“ konštatovali analytici.
Ako prvé zdraželi peniaze bankám. Júnové rozhodnutie ECB sa podľa nich takmer okamžite prejavilo na zdražení krátkodobých pôžičiek na medzibankovom trhu. Bankám vzrástli aj náklady financovania prostredníctvom dlhopisov. K tomuto vývoju prispeli aj očakávania ďalšieho zvyšovania sadzieb a rast výnosov vo svete. „Pre klientov bánk to znamená, že drahšie financovanie finančných inštitúcií sa postupne premietne do sadzieb pre firmy a domácnosti. Rýchlosť prenosu sa medzi produktmi líši, jeho smer je však už viditeľný,“ zhodnotili ekonómovia.
Pri produktoch, ktoré sa viažu na krátke sadzby, je podľa nich zmena rýchla. Pri dlhších úveroch závisí aj od toho, čo trh čaká o niekoľko rokov. Rýchlejšie tiež reaguje firemné financovanie, pretože častejšie využíva pohyblivé sadzby a kratšie fixácie. Priemerný úrok na nových firemných úveroch sa medzi májom a júlom zvýšil z 3,6 % na približne 3,8 %, vyčíslili analytici. Ceny hypoték sa zatiaľ pohli menej, viac totiž závisia od dlhších sadzieb na trhu.
Zároveň pripomenuli, že vyššie sadzby ECB neovplyvňujú len cenu úverov, ale aj sporenia, ktoré robia atraktívnejším. V eurozóne po júnovom zvýšení sadzieb vzrástlo aj úročenie nových termínovaných vkladov domácností, zatiaľ čo úročenie bežných vkladov sa prakticky nezmenilo. Časť nových úspor sa preto presúva z bežných účtov na termínované vklady, do dlhopisov či fondov.
Pomalšie ako samotné sadzby reagujú podľa ekonómov objemy úverov. Nové financovanie sa po júnovom zvýšení sadzieb nezastavilo, objem poskytnutých firemných úverov bol v júli medziročne vyšší o 4,4 %. „Dnešné čerpanie však môže byť výsledkom investície dohodnutej pred zvýšením sadzieb, refinancovania starého úveru alebo snahy požičať si skôr, kým financovanie ešte viac nezdražie,“ vysvetlili.
Prenos júnového zvýšenia sadzieb ECB do ekonomiky tak zatiaľ prebieha v očakávanom poradí. „Trhy zareagovali takmer okamžite, bankové sadzby s menším odstupom a správanie sa klientov sa mení postupne. Až ako posledné prídu širšie dôsledky pre spotrebu, investície a objem úverov,“ zhodnotili analytici NBS. Ekonomika eurozóny podľa nich zostáva odolná, čo naznačuje, že dôsledky vyšších sadzieb zatiaľ vyvažujú iné zdroje rastu.
