Bratislava 19. januára (TASR) - Návrh nového viacročného rozpočtu Európskej únie (EÚ) mení priority aj spôsob financovania verejných investícií. Slovensko sa v tejto oblasti dlhodobo spolieha na európske zdroje, pričom investície z domáceho rozpočtu patria k najnižším v regióne, upozornil v aktuálnom blogu expert analytik verejných financií Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj.

„Slovensko na túto evolúciu nie je (zatiaľ) pripravené. V praxi to bude znamenať väčšiu potrebu financovať diaľnice, železnice, digitalizáciu služieb alebo výstavbu nemocníc zo štátneho rozpočtu. Bez lepšej prípravy projektov a zodpovedného rozpočtového plánovania to však nepôjde,“ zhodnotil odborník.

Pripomenul, že Slovensko sa od vstupu do EÚ pri investíciách vo veľkej miere spolieha na európske zdroje. Domáce zdroje nepokrývajú ani len opotrebenie verejného majetku a ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) v uplynulom desaťročí stagnoval medzi 2 a 3 %. „Spomedzi desiatich krajín, ktoré spoločne s nami vstúpili do EÚ, sme dlhodobo na chvoste regiónu. Napríklad Česko za desať rokov investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac ako my a pobaltské krajiny dokonca až o dve tretiny,“ vyčíslil Labaj.

Nový európsky rozpočet na roky 2028 až 2034 podľa neho vytvorí tlak na „preklenovacie“ financovanie z bežného rozpočtu alebo na dlh. Poukázal na to, že v súčasnosti prevažná väčšina prostriedkov EÚ smeruje do dvoch tradičných oblastí. Prvou je politika súdržnosti na podporu regiónov, z ktorej sa financuje modernizácia a rozvoj ciest, železníc, verejných budov, škôl či nemocníc, ale aj podpora podnikania a zamestnanosti. Druhou je spoločná poľnohospodárska politika, ktorá stojí najmä na dotačných platbách farmárom a projektoch rozvoja vidieka.

„Po novom sa majú tieto oblasti spojiť do jedného nástroja, v ktorom sa bude financovanie odvíjať od plnenia reformných míľnikov. Podobne funguje už v súčasnosti Plán obnovy a odolnosti. EK sa takýmto spôsobom snaží zatlačiť na efektivitu čerpania spoločných prostriedkov. Jedným z dôsledkov je však väčšia neistota v časovaní čerpania, keďže prísun peňazí bude viazaný na splnenie rôznych podmienok a cieľov,“ avizoval Labaj.

Okrem toho budú členské štáty oveľa viac odkázané na vlastnú schopnosť financovať investície. Návrh nového rozpočtu totiž prináša aj znižovanie celkových zdrojov pre tradičné politiky EÚ. Únia totiž čelí novým výzvam, na ktoré nadväzujú nové priority, ako je podpora technologickej konkurencieschopnosti, klimatická adaptácia, obranný priemysel, bezpečnosť, dopravná mobilita či energetika.

Objem „garantovanej“ podpory pre Slovensko sa tak pravdepodobne zníži, pričom systém plánovania a rozpočtovania verejných investícií v SR nie je podľa analytika na takéto zmeny pripravený. „Vo verejnom rozpočte nevytvárame dostatočný priestor ani len na pokrytie opotrebenia verejného majetku, nieto ešte pre nové stimuly na modernizáciu. Zdroje, ktoré by sme z daní dokázali na investície vyčleniť, sú nedostatočné,“ upozornil.

Slovensko sa preto musí podľa Labaja v tejto oblasti zlepšiť. „Potrebujeme prehodnotiť objem a štruktúru výdavkov rozpočtu tak, aby sme z bežných príjmov mali priestor čiastočne financovať aj investičné potreby. Pre oblasti, ktoré fondy EÚ už nebudú pokrývať v dostatočnej miere, by sme mali mať aj vlastný investičný plán založený na národných zdrojoch,“ doplnil.