Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Malé obce majú tiež horšie vyhliadky na získanie externých prostriedkov z preklenovacích úverov alebo štátnej návratnej pomoci.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) – Zdražovanie energií môže obce prinútiť k výraznejšiemu kráteniu doterajších služieb pre obyvateľov najmä pri obmedzení verejného osvetlenia, či prevádzky kultúrnych alebo športových zariadení. Negatívny scenár hrozí hlavne malým obciam, ktoré majú zúžený manévrovací priestor na preskupenie zdrojov či získanie externých príjmov. Upozorňujú na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v najnovšom komentári zverejnenom na webe inštitúcie.
Autori analýzy Marián Labaj a Barbora Palášthyová vo svojom komentári pripomenuli, že cena elektriny od polovice roka 2021 dosahuje bezprecedentné úrovne a v prvom polroku aktuálneho roka spôsobili rast výdavkov samospráv na energiu v priemere o 44 percent. "Napriek tomu, že obce investíciami zvýšili energetickú efektívnosť a znížili tým percentuálny podiel výdavkov na energie z celkových výdavkov, nemusí to vzhľadom na rastúce ceny stačiť. Navyše, rýchlejšie tento podiel klesal vo väčších obciach," upozornili.
Priblížili ďalej, že rozpočtové hospodárenie a krytie výdavkov môže byť najviac ohrozené v samosprávach, kde podiel výdavkov na energie je vyšší ako päť percent. "Najväčšiu časť v tejto skupine obcí tvoria sídla do 2000 obyvateľov," informovali.
Dáta podľa nich ukazujú, že najväčší podiel výdavkov na energie smeruje v prípade samospráv na zabezpečenie bývania a občianskej vybavenosti, ďalej sú to výdavky na rekreáciu, kultúru a náboženstvo. Energie pri bývaní a občianskej vybavenosti predstavujú až desať percent výdavkov, pričom najnákladnejšou položkou z toho je zabezpečenie verejného osvetlenia v obci. "Pri hľadaní rezerv a úspor možno očakávať, že časť opatrení bude smerovať do obmedzovania verejného osvetlenia a prevádzky niektorých zariadení v správe obcí, osobitne to platí, ak sa na správe týchto objektov sponzorsky významnejšie podieľajú súkromné subjekty, ktoré budú takisto šetriť," avizujú analytici.
Pripomínajú zároveň vysokú naviazanosť obcí na podielové dane ako významný zdroj financovania obecných služieb. "V prípade až dvoch tretín slovenských obcí tvorí podiel príjmu z podielových daní viac ako 80 percent celkových daňových príjmov," skonštatovali. Na podielové dane ako hlavný zdroj príjmov sú výraznejšie naviazané menšie obce. Pri ich prípadnom krátení sa im tak v dôsledku limitovanej možnosti alternatívneho financovania horšie reaguje na rast cien.
Malé obce majú tiež horšie vyhliadky na získanie externých prostriedkov z preklenovacích úverov alebo štátnej návratnej pomoci. "Obce do 10.000 obyvateľov tvoria najväčšiu časť zo skupiny sídiel, v ktorých dlh samosprávy presiahol hranicu 60 percenta a vyčerpal sa tak priestor na zadlžovanie," vysvetlili analytici NBS.
Autori analýzy Marián Labaj a Barbora Palášthyová vo svojom komentári pripomenuli, že cena elektriny od polovice roka 2021 dosahuje bezprecedentné úrovne a v prvom polroku aktuálneho roka spôsobili rast výdavkov samospráv na energiu v priemere o 44 percent. "Napriek tomu, že obce investíciami zvýšili energetickú efektívnosť a znížili tým percentuálny podiel výdavkov na energie z celkových výdavkov, nemusí to vzhľadom na rastúce ceny stačiť. Navyše, rýchlejšie tento podiel klesal vo väčších obciach," upozornili.
Priblížili ďalej, že rozpočtové hospodárenie a krytie výdavkov môže byť najviac ohrozené v samosprávach, kde podiel výdavkov na energie je vyšší ako päť percent. "Najväčšiu časť v tejto skupine obcí tvoria sídla do 2000 obyvateľov," informovali.
Dáta podľa nich ukazujú, že najväčší podiel výdavkov na energie smeruje v prípade samospráv na zabezpečenie bývania a občianskej vybavenosti, ďalej sú to výdavky na rekreáciu, kultúru a náboženstvo. Energie pri bývaní a občianskej vybavenosti predstavujú až desať percent výdavkov, pričom najnákladnejšou položkou z toho je zabezpečenie verejného osvetlenia v obci. "Pri hľadaní rezerv a úspor možno očakávať, že časť opatrení bude smerovať do obmedzovania verejného osvetlenia a prevádzky niektorých zariadení v správe obcí, osobitne to platí, ak sa na správe týchto objektov sponzorsky významnejšie podieľajú súkromné subjekty, ktoré budú takisto šetriť," avizujú analytici.
Pripomínajú zároveň vysokú naviazanosť obcí na podielové dane ako významný zdroj financovania obecných služieb. "V prípade až dvoch tretín slovenských obcí tvorí podiel príjmu z podielových daní viac ako 80 percent celkových daňových príjmov," skonštatovali. Na podielové dane ako hlavný zdroj príjmov sú výraznejšie naviazané menšie obce. Pri ich prípadnom krátení sa im tak v dôsledku limitovanej možnosti alternatívneho financovania horšie reaguje na rast cien.
Malé obce majú tiež horšie vyhliadky na získanie externých prostriedkov z preklenovacích úverov alebo štátnej návratnej pomoci. "Obce do 10.000 obyvateľov tvoria najväčšiu časť zo skupiny sídiel, v ktorých dlh samosprávy presiahol hranicu 60 percenta a vyčerpal sa tak priestor na zadlžovanie," vysvetlili analytici NBS.
