Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Ekonomika

Nemecká ekonomika sa pripravuje na Trumpov návrat

Bankovky, ilustračné foto. Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Protekcionistická politika, ktorou sa Trump vyhrážal, by mohla znížiť hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka o jedno percento a pripraviť ho o 300.000 pracovných miest, odhadujú niektorí experti.

Berlín 15. januára (TASR) - Nemecko dúfa, že jeho ekonomika sa po dvoch rokoch poklesu môže v roku 2025 odraziť od dna. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu však ohrozuje zotavovanie najväčšieho európskeho hospodárstva. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Protekcionistická politika, ktorou sa Trump vyhrážal, by mohla znížiť hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka o jedno percento a pripraviť ho o 300.000 pracovných miest, odhadujú niektorí experti.

Už takmer desaťročie sú USA, najväčšia svetová ekonomika, destináciou číslo jedna pre nemecký export. V roku 2023 vyviezlo Nemecko do Spojených štátov tovar v hodnote 158 miliárd eur, čo predstavovalo 10 % z jeho celkového exportu a čo bolo o 63 miliárd eur viac, ako hodnota dovozu z USA. Výsledkom bol veľký obchodný prebytok Nemecka, čo sa Trumpovi nepáči.

V roku 2017, počas svojho prvého funkčného obdobia, Trump povedal, že obchodný prebytok Nemecka s USA je "veľmi zlý" a k tejto téme sa vrátil v minuloročnej kampani. "Nič neberú, ale dovážajú svoje Mercedesy, svoje BMW, svoje Volkswageny," vyhlasoval.

Nemecký automobilový priemysel je závislý od spotrebiteľov v Spojených štátoch, ktoré sú ich druhým najväčším exportným trhom po Číne. V roku 2023 skončilo 12,6 % z exportu áut a autodielov v USA, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis. Tento podiel je ešte vyšší v chemickom priemysle, kde približne štvrtina vývozu smerovala cez Atlantik.

Analytici sa pokúsili vypočítať možný vplyv na nemeckú ekonomiku, ak by Trump splnil svoju hrozbu, že uvalí clo vo výške 20 % na tovar z Európskej únie.

Nemecký export do Spojených štátov by mohol klesnúť približne o 15 %, odhadol mníchovský inštitút Ifo. Ekonómovia z think-tanku IW Koeln odhadujú stratu na 130 až 180 miliárd eur počas štyroch rokov Trumpovho druhého funkčného obdobia, ak by sa zvýšili clá.

Celkovo by Trumpova ekonomická politika mohla Nemecko stáť 1 % HDP, varoval koncom minulého roka šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.

Približne 1,2 milióna pracovných miest v Nemecku je závislých od exportu do USA. Podľa štúdie, ktorú vypracoval think-tank Prognos, by clá mohli viesť k strate až 300.000 z nich.

Ak vyššie clá spôsobia, že nemecký tovar bude drahší, a teda menej konkurencieschopný v USA, potom by jedným z riešení pre manažérov firiem bolo presunúť výrobu za Atlantik.

"Súkromné investície v Nemecku tak budú pravdepodobne ďalej klesať, čo by mohlo urýchliť deindustrializáciu," varoval Marcel Fratzscher, prezident ekonomického inštitútu DIW.

Mnohé nemecké podniky už majú významnú americkú základňu. Automobilový priemysel napríklad v továrňach po celých Spojených štátoch zamestnáva približne 138.000 ľudí.

Putin podľa Kremľa nenariadil predĺženie „veľkonočného prímeria“

Obe strany konfliktu sa počas prímeria obvinili z jeho porušovania.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.

- Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime a je možné, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť viac než 6 miliárd kubických metrov (m3) suroviny. Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon.

- V Poľsku od štvrtka (17. 4.) rozšírili zákaz fotografovania na približne 25.000 objektov. Tieto objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky.

- Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania zabitia nenašla známky popravy.

- Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 ľudí vrátane detí, oznámil tamojší úrad pre civilnú obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v nedeľu pozdravili účastníkov veľkonočnej bohoslužby v Kaplnke sv. Juraja na Windsorskom hrade. Bohoslužba je dôležitým termínom v kalendári monarchu ako hlavy anglikánskej cirkvi, informoval Reuters.

- Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

- Británia v nedeľu oznámila, že jej stíhačky tento týždeň vzlietli k ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali nad Baltským morom blízko vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO). Incidenty sa odohrali v utorok a vo štvrtok.

- Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida oznámila, že zabila 70 vojakov pri raziách na dvoch vojenských stanovištiach na severe Beninu.

- Jednu obeť a jedného zraneného si vyžiadal nedeľný izraelský útok na juhu Libanonu, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izrael útok podnikol aj napriek prímeriu, ktoré vládne medzi ním a libanonským militantným hnutím Hizballáh.

- Polícia v reakcii na vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR k prípadu obvineného Daniela B. deklaruje, že si plní úlohy, ktoré jej určujú zákony, ústava a medzinárodné zmluvy. Podotýka však, že sa nevyjadruje ku komunikácii iných štátnych orgánov.

- Národná diaľničná spoločnosť (NDS) začne po veľkonočných sviatkoch s opravou vozovky na diaľnici D1 pri Považskej Bystrici. Informovala o tom mediálna komunikácia NDS.

- V meste Fiľakovo v okrese Lučenec došlo v noci na nedeľu k rozsiahlemu požiaru polyfunkčnej budovy. Na mieste udalosti zasahovalo 38 profesionálnych i dobrovoľných hasičov.

- Americký prezident J. D. Vance sa na Veľkokonočnú nedeľu krátko stretol s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc. Oznámil to Vatikán, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas Veľkonočnej nedele vyzval Ukrajincov, aby nestrácali vieru a uviedol, že „skôr či neskôr zlo ustúpi“.

- Polícia začala trestné stíhanie v súvislosti so sobotnou zrážkou vlaku a dvoch osôb v Bratislave, pri ktorej prišla o život 27-ročná žena. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.