Wiesbaden 17. februára (TASR) - Spotrebiteľské ceny v Nemecku v januári medziročne stúpli o 2,1 % po decembrovom raste o 1,8 %. TASR o tom informuje na základe správy, ktorú v utorok na svojom webe zverejnil nemecký štatistický úrad Destatis.
„Celkový rast spotrebiteľských cien sa na začiatku roka zintenzívnil,“ uviedla šéfka nemeckého štatistického úradu Ruth Brandová. „Najmä ceny potravín sa v januári zvýšili viac ako v predchádzajúcich mesiacoch. Okrem toho infláciu naďalej zvyšuje rast cien služieb,“ dodala.
Ceny energií v Nemecku januári v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka klesli o 1,7 % po tom, ako sa v decembri medziročne znížili o 1,3 %. Spotrebitelia profitovali napríklad z nižších cien elektriny (-3,2 %). Zlacnel aj plyn (-2,5 %) a centrálne vykurovanie (-0,8 %). Vykurovací olej medziročne zlacnel o 10,2 %, ale ceny motorových palív sa zvýšili o 0,5 %.
Nemecké ceny potravín v januári medziročne vzrástli o 2,1 % po zvýšení o 0,8 % v decembri. Zvýšili sa ceny cukru, džemu, medu a iných cukroviniek, a to o 10,9 %. Za ovocie spotrebitelia platili o 6,1 % viac ako v januári minulého roka a za mäso a mäsové výrobky o 4,9 % viac. Zlacneli jedlé tuky a oleje (-20,1 %), mliečne výrobky (-3,5 %) a zemiaky (-10,1 %). Ceny vajíčok však stúpli o 12,5 %. Ceny služieb sa oproti januáru 2025 zvýšili o 3,2 %.
V porovnaní s decembrom sa nemecké spotrebiteľské ceny v januári zvýšili o 0,1 %. Potraviny medzimesačne zdraželi o 1 % a energie o 0,8 %. Zlacneli letenky (-16,7 %), dovolenky (-14,1 %) a odevy (-5,5 %).
Nemecká priemyselná a obchodná komora zlepšila odhad vývoja ekonomiky v r. 2026
Nemecká priemyselná a obchodná komora (DIHK) zlepšila odhad vývoja nemeckej ekonomiky v tomto roku. Dodala však, že je potrebné čo najskôr zrealizovať potrebné reformy, ak má nemecké hospodárstvo zaznamenať výraznejšie zotavenie. Informovala o tom agentúra Reuters.
DIHK uviedla, že v roku 2026 predpokladá rast nemeckej ekonomiky o 1 %. Oproti pôvodnej prognóze to znamená zlepšenie o 0,3 percentuálneho bodu. Ani nový odhad však neznamená vzhľadom na vývoj vo svete dostatočný rast. „Je to stále veľmi málo. Naši konkurenti sú dynamickejší,“ povedala šéfka DIHK Helena Melnikovová.
Podľa DIHK nemecké firmy doplácajú na nepriaznivú kombináciu faktorov ako pokračujúca geopolitická neistota, vysoké prevádzkové náklady a slabý domáci dopyt. Index podnikateľskej klímy zostavovaný DIHK, ktorý vychádza z odpovedí približne 26.000 firiem naprieč sektormi a regiónmi, zaznamenal mierny rast na 95,9 bodu. Naďalej však zotrváva hlboko pod dlhodobým priemerom, ktorý predstavuje hodnota 110 bodov.
Za najväčšie riziká považujú firmy slabý domáci dopyt (59 %). Rovnaké percento poukázalo aj na rastúce pracovné náklady. Ďalším problémom je neistá ekonomická politika (58 %) a vysoké náklady na energie a suroviny (48 %).
To sa odráža na ich investičných plánoch. Podľa prieskumu DIHK iba 23 % oslovených podnikov plánuje investície zvýšiť, naopak, 31 % plánuje ich redukciu.
„Pri zatiahnutej ručnej brzde sa z útlmu nedostaneme,“ povedala Melnikovová. V tejto súvislosti vyzvala nemeckú vládu na urýchlenie reforiem s cieľom obmedziť byrokraciu a znížiť pracovné a energetické náklady.