Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Pri prevádzkovom zisku (EBIT) zaznamenali nemeckí výrobcovia celkový medziročný pokles približne o 44 %.
Autor TASR
Stuttgart 12. apríla (TASR) - Nemeckým automobilkám sa v minulom roku z hľadiska dôležitých finančných ukazovateľov v niektorých prípadoch darilo výrazne horšie než medzinárodnej konkurencii. BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen podľa analýzy poradenskej spoločnosti EY výrazne zaostávali v tržbách, prevádzkovom zisku aj v predaji. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Tržby 19 najväčších svetových automobilových koncernov v roku 2025 celkovo vzrástli o 0,6 %. Nemeckí výrobcovia však dopadli horšie, keď celkovo zaznamenali pokles tržieb o 4,1 %. Na porovnanie, japonskí výrobcovia si polepšili o 3 % a čínske automobilky dokonca o 9,3 %. Americké automobilky zaznamenali zníženie o 0,6 %.
Pri prevádzkovom zisku (EBIT) zaznamenali nemeckí výrobcovia celkový medziročný pokles približne o 44 %. Lepšia na tom boli americké (-40,4 %), japonské (-23,2 %) aj čínske automobilky (-12,9 %). Výrazne horšie však dopadli dva ďalšie európske koncerny Stellantis a Renault, ktoré vykázali miliardové straty.
„Automobilový priemysel sa nachádza v hlbokej kríze, ktorá dokonca ohrozuje samotnú existenciu niektorých firiem,“ uviedol podľa správy expert EY pre automobilový sektor Constantin Gall.
Mnohé koncerny nasmerovali svoje investície na rastúce trhy a počítali s rýchlym nábehom elektromobility. V skutočnosti sa však dopyt po elektromobiloch, najmä v USA a Európe, vyvíjal výrazne slabšie, než sa predpokladalo.
Teraz podľa neho nasleduje zmena stratégie, a s ňou napríklad aj miliardové odpisy spoločných podnikov na výrobu batérií, rušenie modelov a nové investície do spaľovacích motorov. „Výsledkom je bezprecedentný prepad ziskov,“ uviedol Gall.
Podľa Galla tieto miliardové odpisy neznamenajú ani tak odklon od elektromobility, ako skôr „korekciu absolútne prehnaných očakávaní“. Ďalší negatívny vplyv na odvetvie mala aj colná politika USA.
Galla však vidí aj pozitíva tohto vývoja. „Toto bezprecedentné účtovné upratovanie, ktoré by sa, dúfajme, malo skončiť vo fiškálnom roku 2026, by mohlo v budúcnosti pomôcť znovu dosahovať lepšie marže.“ K tomu sa pridávajú aj programy znižovania nákladov, ktorých účinky sa vo výsledkoch prejavia až s oneskorením.
„Predovšetkým v Nemecku sú však náklady stále príliš vysoké. Nevyhneme sa ďalším rozhodným opatreniam, ak chceme znovu zvýšiť konkurencieschopnosť automobilovej výroby v Nemecku." Podľa Galla je najvyšší čas, aby Nemecko opäť vytvorilo pre odvtevie konkurencieschopné rámcové podmienky. „Inak nemecký automobilový priemysel nemá šancu,“ uzavrel Gall.
Tržby 19 najväčších svetových automobilových koncernov v roku 2025 celkovo vzrástli o 0,6 %. Nemeckí výrobcovia však dopadli horšie, keď celkovo zaznamenali pokles tržieb o 4,1 %. Na porovnanie, japonskí výrobcovia si polepšili o 3 % a čínske automobilky dokonca o 9,3 %. Americké automobilky zaznamenali zníženie o 0,6 %.
Pri prevádzkovom zisku (EBIT) zaznamenali nemeckí výrobcovia celkový medziročný pokles približne o 44 %. Lepšia na tom boli americké (-40,4 %), japonské (-23,2 %) aj čínske automobilky (-12,9 %). Výrazne horšie však dopadli dva ďalšie európske koncerny Stellantis a Renault, ktoré vykázali miliardové straty.
„Automobilový priemysel sa nachádza v hlbokej kríze, ktorá dokonca ohrozuje samotnú existenciu niektorých firiem,“ uviedol podľa správy expert EY pre automobilový sektor Constantin Gall.
Mnohé koncerny nasmerovali svoje investície na rastúce trhy a počítali s rýchlym nábehom elektromobility. V skutočnosti sa však dopyt po elektromobiloch, najmä v USA a Európe, vyvíjal výrazne slabšie, než sa predpokladalo.
Teraz podľa neho nasleduje zmena stratégie, a s ňou napríklad aj miliardové odpisy spoločných podnikov na výrobu batérií, rušenie modelov a nové investície do spaľovacích motorov. „Výsledkom je bezprecedentný prepad ziskov,“ uviedol Gall.
Podľa Galla tieto miliardové odpisy neznamenajú ani tak odklon od elektromobility, ako skôr „korekciu absolútne prehnaných očakávaní“. Ďalší negatívny vplyv na odvetvie mala aj colná politika USA.
Galla však vidí aj pozitíva tohto vývoja. „Toto bezprecedentné účtovné upratovanie, ktoré by sa, dúfajme, malo skončiť vo fiškálnom roku 2026, by mohlo v budúcnosti pomôcť znovu dosahovať lepšie marže.“ K tomu sa pridávajú aj programy znižovania nákladov, ktorých účinky sa vo výsledkoch prejavia až s oneskorením.
„Predovšetkým v Nemecku sú však náklady stále príliš vysoké. Nevyhneme sa ďalším rozhodným opatreniam, ak chceme znovu zvýšiť konkurencieschopnosť automobilovej výroby v Nemecku." Podľa Galla je najvyšší čas, aby Nemecko opäť vytvorilo pre odvtevie konkurencieschopné rámcové podmienky. „Inak nemecký automobilový priemysel nemá šancu,“ uzavrel Gall.
