Quantcast
< sekcia Ekonomika

Nemecko uvažuje o tom, že predĺži životnosť uhoľných elektrární

Na snímke chladiace veže hnedouhoľnej elektrárne sa odrážajú na hladine rybníka vo východonemeckom Peitzi 19. septembra 2018. Foto: TASR/AP

Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila nemecké plány prechodu na zelenšiu elektrinu, ktoré počítali s dočasným zvýšením dovozu plynu, kým sa nevybuduje infraštruktúra pre obnoviteľné energie.

Berlín 24. marca (TASR) - Nemecko uvažuje o tom, že predĺži životnosť svojich uhoľných elektrární. Spolková vláda by týmto spôsobom chcela zabezpečiť energetickú bezpečnosť, keďže ruský útok na Ukrajinu vyvolal obavy z nedostatku elektriny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Vláda uviedla, že zníži používanie plynu pri výrobe elektriny a zrejme si ako zálohu ponechá uhoľné elektrárne, ktoré by mohli zostať v prevádzke dlhšie, než sa doteraz plánovalo. Odstavovanie uhoľných elektrární sa môže až do odvolania prerušiť. V ideálnom prípade by však vláda chcela splniť svoj cieľ a postupne ich do roku 2030 vyradiť.

Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila nemecké plány prechodu na zelenšiu elektrinu, ktoré počítali s dočasným zvýšením dovozu plynu, kým sa nevybuduje infraštruktúra pre obnoviteľné energie. Najväčšou slabosťou nemeckej energetickej politiky, ktorá sa teraz plne ukázala, je, že na ruský plyn pripadá až na 55 % dovozu. Táto nadmerná závislosť teraz komplikuje snahy Berlína o sankcionovanie Moskvy.

S pokračovaním agresie voči Ukrajine však silnie tlak na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu, keďže Moskva z týchto príjmov financuje vojnu. Berlín to zatiaľ odmieta, keďže by to malo výrazný negatívny vplyv na nemeckú ekonomiku.

Situáciu ešte skomplikovalo, že ruský prezident Vladimir Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať platby za plyn v rubľoch, čo Nemecko považuje za porušenie kontraktov.