Attack on Prime Minister
News in English
Vláda kancelára Olafa Scholza zníži daň z pohonných látok na tri mesiace o 30 centov na benzín a 14 centov na naftu, povedal novinárom v Berlíne minister Lindner.
Autor TASR
Berlín 24. marca (TASR) - Nemecká vládna koalícia vo štvrtok predstavila balík opatrení na zmiernenie záťaže pre domácnosti, ktoré čelia strmému rastu nákladov na energie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.
Presnú veľkosť balíka, ktorý zahŕňa dotácie na benzín a naftu počas troch mesiacov, daňové úľavy pre zamestnancov a rodiny, ako aj opatrenia na diverzifikáciu dovozu energie, je ťažké určiť, pretože je potrebné ešte doladiť niektoré detaily. Vyhlásil to na tlačovej konferencii minister financií Christian Lindner. Odhadol však hodnotu dodatočných opatrení približne na 15 miliárd eur.
Vláda kancelára Olafa Scholza zníži daň z pohonných látok na tri mesiace o 30 centov na benzín a 14 centov na naftu, povedal novinárom v Berlíne minister Lindner. Predstavitelia vládnej koalície troch strán rokovali celú noc, aby dosiahli dohodu po tom, čo sa pôvodne nezhodli na tom, aké opatrenia prijať.
Súčasťou balíka pomoci je aj dočasné zníženie cien verejnej dopravy, čo má povzbudiť ľudí, aby menej jazdili autami v reakcii na prudko rastúce ceny benzínu, a znížili tak závislosť Nemecka od dovozu energie z Ruska.
"Jazda autobusom a vlakom nebude v Nemecku pravdepodobne nikdy lacnejšia," povedala spolulíderka Strany zelených Ricarda Langová.
Všetci nemeckí zamestnanci, ktorí platia daň z príjmu, dostanú jednorazový príspevok na energie vo výške 300 eur ako príplatok k svojim mzdám, uvádza sa v dokumente, ktorý vo štvrtok schválila koalícia.
Rodiny dostanú tiež jednorazový bonus 100 eur na dieťa, ktorý sa pre rodiny s nízkymi príjmami zdvojnásobí.
Koalícia chce tiež znížiť svoju závislosť od dovozu energie z Ruska a urýchliť expanziu obnoviteľných zdrojov. Ohlásila tiež novú kampaň na povzbudenie domácností a spoločností k väčšej energetickej efektívnosti.
Peter Adrian, prezident nemeckej priemyselnej skupiny DIHK, však skonštatoval, že pre mnohé firmy je trojmesačné zníženie dane z palív "iba kvapkou v mori" a v prípade tých, ktorých existencia je ohrozená, to veľa nezmení.
"V niektorých prípadoch, dokonca aj pred vojnou na Ukrajine, dávalo ekonomicky väčší zmysel vypnúť stroje a systémy," uviedol Adrian. Zopakoval výzvu skupiny na výraznejšie zníženie daní a väčšiu ochranu firiem v problémoch.
Nemecko zároveň plánuje ponechať uhoľné elektrárne otvorené dlhšie, aby si zabezpečilo energetickú bezpečnosť, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala obavy o dodávky elektriny, uviedla vláda vo štvrtok.
Berlín poznamenal, že zníži spotrebu plynu pri výrobe energie tým, že "možno podrží uhoľné elektrárne otvorené dlhšie ako bezpečnostnú zálohu".
Vyraďovanie uhoľných elektrární tak môže byť pozastavené až do odvolania, pričom "v ideálnom prípade" by sa vláda stále držala cieľa postupného ukončenia využívania uhlia do roku 2030.
Nemecká koalícia sociálnych demokratov, ekologických zelených a liberálnej FDP uvažovala o znížení spotreby uhlia v nadchádzajúcich rokoch v snahe dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045.
Energetická transformácia však závisela od dočasného zvýšenia dovozu plynu, zatiaľ čo sa bude budovať infraštruktúra pre obnoviteľné zdroje energie. Ukrajinská vojna ale drasticky zmenila tieto plány.
TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
Presnú veľkosť balíka, ktorý zahŕňa dotácie na benzín a naftu počas troch mesiacov, daňové úľavy pre zamestnancov a rodiny, ako aj opatrenia na diverzifikáciu dovozu energie, je ťažké určiť, pretože je potrebné ešte doladiť niektoré detaily. Vyhlásil to na tlačovej konferencii minister financií Christian Lindner. Odhadol však hodnotu dodatočných opatrení približne na 15 miliárd eur.
Vláda kancelára Olafa Scholza zníži daň z pohonných látok na tri mesiace o 30 centov na benzín a 14 centov na naftu, povedal novinárom v Berlíne minister Lindner. Predstavitelia vládnej koalície troch strán rokovali celú noc, aby dosiahli dohodu po tom, čo sa pôvodne nezhodli na tom, aké opatrenia prijať.
Súčasťou balíka pomoci je aj dočasné zníženie cien verejnej dopravy, čo má povzbudiť ľudí, aby menej jazdili autami v reakcii na prudko rastúce ceny benzínu, a znížili tak závislosť Nemecka od dovozu energie z Ruska.
"Jazda autobusom a vlakom nebude v Nemecku pravdepodobne nikdy lacnejšia," povedala spolulíderka Strany zelených Ricarda Langová.
Všetci nemeckí zamestnanci, ktorí platia daň z príjmu, dostanú jednorazový príspevok na energie vo výške 300 eur ako príplatok k svojim mzdám, uvádza sa v dokumente, ktorý vo štvrtok schválila koalícia.
Rodiny dostanú tiež jednorazový bonus 100 eur na dieťa, ktorý sa pre rodiny s nízkymi príjmami zdvojnásobí.
Koalícia chce tiež znížiť svoju závislosť od dovozu energie z Ruska a urýchliť expanziu obnoviteľných zdrojov. Ohlásila tiež novú kampaň na povzbudenie domácností a spoločností k väčšej energetickej efektívnosti.
Peter Adrian, prezident nemeckej priemyselnej skupiny DIHK, však skonštatoval, že pre mnohé firmy je trojmesačné zníženie dane z palív "iba kvapkou v mori" a v prípade tých, ktorých existencia je ohrozená, to veľa nezmení.
"V niektorých prípadoch, dokonca aj pred vojnou na Ukrajine, dávalo ekonomicky väčší zmysel vypnúť stroje a systémy," uviedol Adrian. Zopakoval výzvu skupiny na výraznejšie zníženie daní a väčšiu ochranu firiem v problémoch.
Nemecko zároveň plánuje ponechať uhoľné elektrárne otvorené dlhšie, aby si zabezpečilo energetickú bezpečnosť, keďže ruská invázia na Ukrajinu vyvolala obavy o dodávky elektriny, uviedla vláda vo štvrtok.
Berlín poznamenal, že zníži spotrebu plynu pri výrobe energie tým, že "možno podrží uhoľné elektrárne otvorené dlhšie ako bezpečnostnú zálohu".
Vyraďovanie uhoľných elektrární tak môže byť pozastavené až do odvolania, pričom "v ideálnom prípade" by sa vláda stále držala cieľa postupného ukončenia využívania uhlia do roku 2030.
Nemecká koalícia sociálnych demokratov, ekologických zelených a liberálnej FDP uvažovala o znížení spotreby uhlia v nadchádzajúcich rokoch v snahe dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045.
Energetická transformácia však závisela od dočasného zvýšenia dovozu plynu, zatiaľ čo sa bude budovať infraštruktúra pre obnoviteľné zdroje energie. Ukrajinská vojna ale drasticky zmenila tieto plány.
TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
