Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Okrem toho sa ruší aj povinnosť pre úrad raz za mesiac ponúknuť uchádzačom vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. februára (TASR) - Už čoskoro sa má zrušiť pravidelná mesačná periodicita povinných návštev evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce.
Novinku od mája tohto roka zavádza novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú dnes poslanci Národnej rady (NR) SR poslali do druhého čítania.
Dôvodom takejto zmeny je podľa predkladateľa, ministerstva práce, znížiť administratívu za účelom zefektívnenia práce s nezamestnanými. Periodicitu kontaktu tak bude určovať samotný úrad. Okrem toho sa ruší aj povinnosť pre úrad raz za mesiac ponúknuť uchádzačom vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce.
Zároveň sa sprísňuje opätovné zaradenie občana do evidencie.
"V prípade, ak bude uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, opätovne môže byť zaradený až po šiestich mesiacov," konštatuje rezort. V súčasnosti je ho možné zaradiť po troch mesiacoch.
Novinku od mája tohto roka zavádza novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú dnes poslanci Národnej rady (NR) SR poslali do druhého čítania.
Dôvodom takejto zmeny je podľa predkladateľa, ministerstva práce, znížiť administratívu za účelom zefektívnenia práce s nezamestnanými. Periodicitu kontaktu tak bude určovať samotný úrad. Okrem toho sa ruší aj povinnosť pre úrad raz za mesiac ponúknuť uchádzačom vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce.
Zároveň sa sprísňuje opätovné zaradenie občana do evidencie.
"V prípade, ak bude uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, opätovne môže byť zaradený až po šiestich mesiacov," konštatuje rezort. V súčasnosti je ho možné zaradiť po troch mesiacoch.
Na úradoch práce vzniknú výbory na posudzovanie poskytovania príspevkov
Na úradoch práce má vzniknúť nový Výbor pre otázky zamestnanosti. Ten bude mať za úlohu schvaľovať poskytovanie príspevkov aktívnej politiky trhu práce, na ktoré nie je právny nárok. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú dnes poslanci v Národnej rade SR (NR SR) poslali do druhého čítania.
Dôvodom je adresnosť a tiež zmena niektorých právne nárokovateľných opatrení na nenárokovateľné. Od mája tohto roka tak nebude na ne automatický nárok. Tým sa podľa rezortu práce vytvoria podmienky na lepšie zohľadňovanie situácie na regionálnych trhoch práce a podporí sa sociálny dialóg zameraný na podporu a vytváranie pracovných miest.
Fakultatívnym, teda právne nenárokovateľným, sa stane napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, protipovodňový príspevok či príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Obligatórnymi zostane len päť príspevkov - na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, činnosť pracovného asistenta, úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a dochádzku či presťahovanie sa za prácou.
Okrem týchto zmien dôjde aj k zrušeniu viacerých príspevkov, a to z dôvodu ich nízkej miery využívania alebo nedostatku finančných prostriedkov v štátnej pokladnici. Ide napríklad o príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý v roku 2011 využilo iba 195 ľudí.
Všetky tieto zmeny spolu so zavedením nového príspevku na podporu udržania pracovných miest majú mať negatívny dosah na štátny rozpočet. Ten má však vykryť ministerstvo práce v rámci svojho rozpočtu. V tomto roku ide o výdavky v objeme 167,77 milióna eur, v roku 2014 o 174,61 milióna eur a v roku 2015 o 180,19 milióna eur.
Na úradoch práce má vzniknúť nový Výbor pre otázky zamestnanosti. Ten bude mať za úlohu schvaľovať poskytovanie príspevkov aktívnej politiky trhu práce, na ktoré nie je právny nárok. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú dnes poslanci v Národnej rade SR (NR SR) poslali do druhého čítania.
Dôvodom je adresnosť a tiež zmena niektorých právne nárokovateľných opatrení na nenárokovateľné. Od mája tohto roka tak nebude na ne automatický nárok. Tým sa podľa rezortu práce vytvoria podmienky na lepšie zohľadňovanie situácie na regionálnych trhoch práce a podporí sa sociálny dialóg zameraný na podporu a vytváranie pracovných miest.
Fakultatívnym, teda právne nenárokovateľným, sa stane napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, protipovodňový príspevok či príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Obligatórnymi zostane len päť príspevkov - na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, činnosť pracovného asistenta, úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a dochádzku či presťahovanie sa za prácou.
Okrem týchto zmien dôjde aj k zrušeniu viacerých príspevkov, a to z dôvodu ich nízkej miery využívania alebo nedostatku finančných prostriedkov v štátnej pokladnici. Ide napríklad o príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý v roku 2011 využilo iba 195 ľudí.
Všetky tieto zmeny spolu so zavedením nového príspevku na podporu udržania pracovných miest majú mať negatívny dosah na štátny rozpočet. Ten má však vykryť ministerstvo práce v rámci svojho rozpočtu. V tomto roku ide o výdavky v objeme 167,77 milióna eur, v roku 2014 o 174,61 milióna eur a v roku 2015 o 180,19 milióna eur.
