MS vo futbale 2026
Všetky správy
Eurostat zároveň poukázal na vplyv vzdelania na mieru nezamestnanosti. Ľudia vo veku 15 až 74 rokov s nízkym vzdelaním zaznamenali vyššiu nezamestnanosť naprieč celou Európskou úniou.
Autor TASR
Luxemburg 10. júna (TASR) - Miera nezamestnanosti v Európskej únii minulý rok mierne vzrástla. Dosiahla 6 %, zatiaľ čo v roku 2024 predstavovala 5,9 %. Informoval o tom v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Spomedzi členských štátov zaznamenalo v roku 2025 najvyššiu mieru nezamestnanosti Španielsko, kde dosiahla 10,5 %. Bola to zároveň jediná krajina EÚ, kde nezamestnanosť dosiahla dvojcifernú hodnotu. Nasledovali Fínsko (9,7 %) a Grécko (8,9 %). Naopak, najnižšiu nezamestnanosť vykázali Česko, Poľsko a Malta. V Česku predstavovala miera nezamestnanosti 2,8 %, v Poľsku a na Malte zhodne 3,1 %. Na Slovensku dosiahla 5,4 %.
Eurostat zároveň poukázal na vplyv vzdelania na mieru nezamestnanosti. Ľudia vo veku 15 až 74 rokov s nízkym vzdelaním zaznamenali vyššiu nezamestnanosť naprieč celou Európskou úniou. V roku 2025 dosiahla v prípade týchto ľudí 10,5 %. Na porovnanie, pri ľuďoch so stredným vzdelaním predstavovala nezamestnanosť 4,7 % a s vysokým vzdelaním 3,6 %.
Najvyššiu mieru nezamestnanosti v prípade ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním vykázalo v rámci EÚ vlani Slovensko, a to na úrovni 38,8 %. Nasledovalo Švédsko (20 %) a Fínsko (18,8 %).
V týchto krajinách sú zároveň aj najväčšie rozdiely v nezamestnanosti medzi ľuďmi s vysokým a nízkym dosiahnutým vzdelaním. Na Slovensku rozdiel vlani predstavoval 36,7 percentuálneho bodu (38,8-percentná nezamestnanosť v prípade ľudí s nízkym vzdelaním, zatiaľ čo v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním predstavovala 2,1 %). Vo Švédsku tento rozdiel dosiahol 14,9 percentuálneho bodu (20 % pri ľuďoch s nízkym vzdelaním a 5,1 % v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním) a vo Fínsku 13,9 percentuálneho bodu (18,8 % oproti 4,9 %).
Spomedzi členských štátov zaznamenalo v roku 2025 najvyššiu mieru nezamestnanosti Španielsko, kde dosiahla 10,5 %. Bola to zároveň jediná krajina EÚ, kde nezamestnanosť dosiahla dvojcifernú hodnotu. Nasledovali Fínsko (9,7 %) a Grécko (8,9 %). Naopak, najnižšiu nezamestnanosť vykázali Česko, Poľsko a Malta. V Česku predstavovala miera nezamestnanosti 2,8 %, v Poľsku a na Malte zhodne 3,1 %. Na Slovensku dosiahla 5,4 %.
Eurostat zároveň poukázal na vplyv vzdelania na mieru nezamestnanosti. Ľudia vo veku 15 až 74 rokov s nízkym vzdelaním zaznamenali vyššiu nezamestnanosť naprieč celou Európskou úniou. V roku 2025 dosiahla v prípade týchto ľudí 10,5 %. Na porovnanie, pri ľuďoch so stredným vzdelaním predstavovala nezamestnanosť 4,7 % a s vysokým vzdelaním 3,6 %.
Najvyššiu mieru nezamestnanosti v prípade ľudí s nízkym dosiahnutým vzdelaním vykázalo v rámci EÚ vlani Slovensko, a to na úrovni 38,8 %. Nasledovalo Švédsko (20 %) a Fínsko (18,8 %).
V týchto krajinách sú zároveň aj najväčšie rozdiely v nezamestnanosti medzi ľuďmi s vysokým a nízkym dosiahnutým vzdelaním. Na Slovensku rozdiel vlani predstavoval 36,7 percentuálneho bodu (38,8-percentná nezamestnanosť v prípade ľudí s nízkym vzdelaním, zatiaľ čo v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním predstavovala 2,1 %). Vo Švédsku tento rozdiel dosiahol 14,9 percentuálneho bodu (20 % pri ľuďoch s nízkym vzdelaním a 5,1 % v prípade ľudí s vysokým dosiahnutým vzdelaním) a vo Fínsku 13,9 percentuálneho bodu (18,8 % oproti 4,9 %).
