Bratislava 11. apríla (TASR) - Integračná politika na Slovensku v súčasnosti nedokáže efektívne využívať potenciál pri zamestnávaní cudzincov. Krajine chýba jednotný orgán na riadenie a koordináciu úloh pri integrácii zahraničných pracovníkov. Súčasné strategické dokumenty sú totiž neaktuálne a opatrenia príliš všeobecné, pričom absentuje aj zdieľanie dát medzi ministerstvami. V piatok o tom informovala hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Daniela Bolech Dobáková.

Integračná politika štátu by mala vychádzať z jasnej predstavy o cieľoch, ktorými ich chce dosiahnuť. Takéto smerovanie však Slovensko nemá. „Kontrolóri NKÚ upozorňujú na to, že chýbajú spoľahlivé dáta, koordinácia medzi inštitúciami aj konkrétne ciele. To oslabuje schopnosť krajiny pripraviť sa na demografické zmeny a riešiť dlhodobý nedostatok pracovnej sily. Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže ešte viac zaostať za inými krajinami. Riešením môže byť nielen podpora rodín, vyššia pôrodnosť, ale aj prijímanie a cielená integrácia cudzincov do spoločnosti, ktorí môžu zaplniť medzery na trhu práce, či aktívne prispievať do dôchodkového systému,“ uviedol úrad.

V mnohých prípadoch chýbajú podľa neho aktuálne údaje, ktoré by odrážali súčasné požiadavky trhu. Podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová ako príklady uviedla dokument integračnej politiky pod taktovkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý bol spracovaný ešte v roku 2014 a Migračnú politiku z roku 2025, ktorá patrí pod Ministerstvo vnútra (MV) SR. Zo zistení vyplýva, že oba rezorty nemali dosah na to, ako si ďalšie zainteresované inštitúcie rozpracovali strategické dokumenty do konkrétnych opatrení, čo im znemožňovalo aktívne riadiť realizáciu tejto politiky a reagovať na nedostatky.

„Štátne úrady nemajú prepojené informačné systémy, takže aktuálne a spoľahlivé dáta o integrácii migrantov nie sú k dispozícii. Bez dát a ukazovateľov nie je možné posúdiť, či opatrenia fungujú,“ doplnila Crkoňová s tým, že podľa dát z iných štátov, účinná integrácia migrantov dokáže zásadne podporiť ekonomický rast a znížiť tlak na verejné financie. Jedným z príkladov je Česko, ktoré zaznamenalo v roku 2023 vyššie daňové a odvodové príjmy od utečencov z Ukrajiny, než sú štátne výdavky na ich podporu.

Slovensko sa však v dôsledku absencie účinných programov získania a začlenenia cudzincov do pracovného trhu nachádza vo svetovom rebríčku talentov až na 53. mieste. Za európskymi krajinami zaostáva aj v snahe prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom modrej karty. Kontrolóri NKÚ upozornili, že štát dlhodobo nerieši potrebu cieleného získavania a integrácie migrantov, čím Slovensko prichádza o jeden z možných zdrojov budúcej prosperity.

„Ak má Slovensko zvládnuť vplyvy starnutia populácie a konkurovať iným krajinám v boji o talenty, potrebuje aktívnu a funkčnú integračnú politiku. Bez nej riskujeme, že stratíme viac než len šance na ekonomický rast,“ uzavrela. Crkoňová.