Bratislava 20. novembra (TASR) - Krajským mestám na Slovensku klesajú finančné rezervy a rastie ich zadlženosť aj náklady na splácanie úverov. Zostatok rezervných fondov ôsmich krajských miest sa v rokoch 2022 až 2025 znížil z 51 miliónov na 26 miliónov eur. Zároveň sa zvýšilo ich využívanie na bežné výdavky. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý preveroval hospodárenie krajských miest za rok 2025.
Celkový dlh krajských miest vzrástol od roku 2022 takmer o 99 miliónov eur a ich záväzky o 144 miliónov eur. Ročné splátky úverov sa zvýšili z 31,6 milióna na 49 miliónov eur. Všetky mestá však počas sledovaného obdobia dodržali zákonné limity zadlženosti. Priemerný dlh na obyvateľa dosiahol v roku 2025 takmer 347 eur. Najvyšší bol v Bratislave, kde predstavoval takmer 483 eur na obyvateľa.
Krajské mestá dosiahli v roku 2025 vrátane finančných operácií kladný výsledok hospodárenia 74,5 milióna eur. Po ich odpočítaní však skončili v schodku, pričom prebytok dosiahla iba Nitra. Schodkové kapitálové rozpočty financovali najmä úvermi a rezervnými fondmi. Prebytok bežných rozpočtov miest sa medziročne znížil o 12,8 milióna eur.
„Kladný výsledok hospodárenia sám osebe neznamená, že finančná situácia miest je bez významných rizík. Výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy, rezervné fondy sa zmenšujú a náklady na splácanie dlhu stúpajú. Mestá preto potrebujú dôslednejšie plánovať investície a zodpovedne riadiť svoje záväzky,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Podiel rezervných fondov použitých na bežné výdavky vzrástol z 2,3 percenta v roku 2022 na 32,8 percenta v roku 2025. Najvyšší podiel zaznamenali Košice, a to 62,4 percenta. Samotný objem prostriedkov použitých na bežné výdavky dosiahol v minulom roku 16,8 milióna eur. NKÚ odporúča využívať rezervné fondy prednostne na kapitálové výdavky, obnovu majetku a riešenie mimoriadnych situácií.
Kontrola odhalila aj nedostatky pri poskytovaní dotácií, verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom. V štyroch mestách kontrolóri zistili pri dotáciách porušenia finančnej disciplíny v celkovej sume viac ako 324.000 eur. V Bratislave poukázali na pochybenie pri úhrade preddavku vo výške desať miliónov eur, ktorý bol poskytnutý na dlhšie obdobie, než umožňujú pravidlá, a do konca roka nebol vyúčtovaný.
Problémy pretrvávajú aj pri prevodoch nehnuteľného majetku, najmä z dôvodu hodného osobitného zreteľa. NKÚ odporúča, aby mestá takéto prevody schvaľovali v dvoch krokoch, najprv zámer a následne samotný prevod.
Kontrolóri upozornili aj na stav mostov a neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod verejnými stavbami. Krajské mestá v roku 2025 vlastnili alebo spravovali 372 mostov, pričom 41,4 percenta z nich bolo v zlom, vo veľmi zlom alebo v havarijnom stave. Opravy komplikujú aj nevyriešené majetkovoprávne vzťahy k pozemkom.
„Problém sa netýka len mostov, ale aj škôl, škôlok, nemocníc, ciest, chodníkov či parkovísk,“ upozornil Ivančo. Riešenie si podľa neho vyžaduje aktívny prístup vlády a legislatívne zmeny.
NKÚ preto parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúča iniciovať legislatívne zmeny, ktoré umožnia definitívne usporiadanie pozemkov pod stavbami. Navrhuje takisto spresniť pravidlá pri prevodoch obecného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa.