< sekcia Ekonomika

NKÚ: Legislatívna ochrana nerastného bohatstva v SR je nedostatočná

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia, konštatoval na základe záverov kontroly podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

Bratislava 9. apríla (TASR) - Legislatívna ochrana nerastného bohatstva v SR je nedostatočná. Vyplýva to z výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v oblasti ochrany nerastného bohatstva a poplatkov za ťažbu, o ktorých informoval hovorca úradu Marek Papajčík.

Uviedol, že Slovenská republika ako jeho vlastník sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získala čo najviac. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. Ak by sa uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by podľa NKÚ zaplatili napríklad za ťažbu zlata až 50-násobne viac.

Na základe výsledkov auditu národná kontrolná autorita podľa hovorcu konštatovala, že súčasná legislatívna ochrana nerastného bohatstva nevytvára podmienky, vďaka ktorým by štát mohol aktívne chrániť svoje národné bohatstvo, aby celá spoločnosť mala adekvátny prospech z ťažobnej činnosti.

Kontrola podľa Papajčíka tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien.

Rezervy z hľadiska ochrany a využívania nerastného bohatstva boli kontrolórmi NKÚ identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje podľa kontrolného úradu prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania.

Najvyšší kontrolný úrad SR na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie.

"Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto národná autorita pre externú kontrolu nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť," konštatoval na základe záverov kontroly podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

Štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) podľa tlačového odboru uviedol, že kontrola sa vzťahovala na aktivity, respektíve nekonanie predošlého vedenia MH SR a banských úradov. Samotný podnet podával Karol Galek ešte ako opozičný poslanec.

"Ako nové vedenie ministerstva sme vymietli Augiášov chliev, vymenili šéfa Hlavného banského úradu, odtrhli pijavice a sú už pripravené zmeny v banskej legislatíve na konzultáciu s odbornou verejnosťou," podčiarkol pre TASR Galek.

Dodal zároveň, že rezort začal s reformou úhrad za vyťažené nerasty a v pláne úloh je aj nová surovinová politika, ku ktorej v týchto dňoch vzniká pracovná skupina.