Bratislava 1. apríla (TASR) - Na Slovensku dlhodobo chýba strategické riadenie založené na dôležitých dátach, ktoré štát napriek upozorneniam dlhodobo nezbiera. V riadení štátu tak dochádza k systémovým zlyhaniam, plytvaniu, ktoré spôsobuje škody v miliónoch eur. Zo Slovenska sa postupne stáva digitálne smetisko Európy plné nesúrodých a neprepojených dát a databáz. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na to upozornil v správe o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2025, ktorú predložil do Národnej rady SR.

Zásadnú reformu podľa kontrolórov potrebuje aj samotná štátna či verejná správa. „Počet zamestnancov vo verejnom sektore sa zvýšil za posledných desať rokov o viac než 36.000 a výdavky verejnej správy od roku 2015 stúpli zo sumy 35 miliárd na aktuálnych bezmála 67 miliárd eur,“ uviedol NKÚ.

K zefektívneniu štátnej správy pritom mala prispieť digitalizácia a informatizácia štátu, do ktorej sa už v ostatných rokoch investovalo z európskych i národných zdrojov niekoľko miliárd eur, no očakávané zlepšenie podľa NKÚ zatiaľ nepriniesla. „Nedostatky v strategickom riadení verejných politík, tolerovaná kultúra nezodpovednosti a beztrestnosti sa stávajú neudržateľnými a úpadok sa v mnohých oblastiach prehlbuje,“ zdôraznil úrad.

Správa vychádza z výsledkov 40 kontrol vo viac než 180 subjektoch štátnej a verejnej správy a zahŕňa aj dve stanoviská k štátnemu záverečnému účtu a k štátnemu rozpočtu. Kontrolóri odhalili takmer 880 porušení a nedostatkov a navrhli 220 praktických odporúčaní na zlepšenie správy verejných a európskych financií a riadenie verejných politík.

Zistenia z kontrol potvrdili, že nedostatok dát sťažuje výkon verejných politík, a to nielen v oblasti zdravotnej starostlivosti, duševného zdravia mladej generácie, digitalizácie životných situácií, ale aj pri odstraňovaní regionálnych rozdielov, rozvoji dopravnej infraštruktúry a modernizácii vodárenskej infraštruktúry. „Vďaka tomuto stavu nevieme napríklad vyhodnotiť, či je viac ako desať miliárd, ktoré každoročne vynakladáme na zdravotníctvo, prerozdeľovaných transparentne a efektívne, v prospech zdravia pacienta,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. „Rovnako nevieme, či doterajšia energopomoc v hodnote viac ako štyri miliardy smerovala skutočne k tým, ktorí ju reálne potrebujú, ani či služby a dávky sociálnej podpory v rozsahu miliónov eur spravujeme efektívne,“ dodal Andrassy.

Dátový chaos sa podľa NKÚ ukazuje ako problém aj v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Vplyv troch balíkov konsolidačných opatrení nie je podľa úradu dostatočne a ani cielene hodnotený. Štát spätne nevyhodnotil, či opatrenia v hodnote takmer 7,5 miliardy eur priniesli očakávaný efekt, pomáhajú znižovať zadlženosť štátu, aký konkrétny vplyv mali na sociálne postavenie zraniteľných skupín obyvateľov, fungovanie firiem či hospodársky rast.