Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré podľa NKÚ nedokázalo poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo zostala významná suma nevyčerpaná.
Autor TASR
Bratislava 6. februára (TASR) - Slovensko z výziev Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v rokoch 2017 až 2021 nevyčerpalo 104 miliónov eur z viac ako 160 miliónov eur určených na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov. Vyplýva to zo záverov auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na komunitné služby pre seniorov.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré podľa NKÚ nedokázalo poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo zostala významná suma nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP zodpovedalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré malo v gescii nastavenie podmienok a administráciu výziev. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
NKÚ zároveň upozornil na rastúci dopyt po miestach v zariadeniach pre seniorov. V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86.000 oproti roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o 2000 miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ dodal Andrassy.
Kontrola poukázala aj na riziká spojené s politikou deinštitucionalizácie sociálnych služieb. NKÚ konštatoval, že viaceré zmeny boli zavádzané bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti zariadení, pričom v praxi sa ukázala ekonomická náročnosť udržania zariadení rodinného typu. Náklady kontrolovaných subjektov s výnimkou jedného prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad, dofinancovanie zabezpečovali najmä z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľa.
Za významný problém označili kontrolované zariadenia personálne zabezpečenie a udržanie kvalifikovaných zamestnancov. NKÚ uviedol, že priemerná mzda sa v roku 2024 pohybovala od 809 do 1330 eur. Ministerstvo práce podľa úradu prijalo krátkodobé riešenie v podobe stabilizačného príspevku, ktorý bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb do konca roka 2025. Na rok 2026 sú podľa NKÚ vyčlenené financie na stabilizačný príspevok vo výške 21 miliónov eur.
NKÚ tiež poukázal na financovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia, pričom dôvodom mali byť podľa ich vyjadrení naplnené limity poisťovní.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré podľa NKÚ nedokázalo poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo zostala významná suma nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP zodpovedalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré malo v gescii nastavenie podmienok a administráciu výziev. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
NKÚ zároveň upozornil na rastúci dopyt po miestach v zariadeniach pre seniorov. V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86.000 oproti roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o 2000 miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ dodal Andrassy.
Kontrola poukázala aj na riziká spojené s politikou deinštitucionalizácie sociálnych služieb. NKÚ konštatoval, že viaceré zmeny boli zavádzané bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti zariadení, pričom v praxi sa ukázala ekonomická náročnosť udržania zariadení rodinného typu. Náklady kontrolovaných subjektov s výnimkou jedného prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad, dofinancovanie zabezpečovali najmä z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľa.
Za významný problém označili kontrolované zariadenia personálne zabezpečenie a udržanie kvalifikovaných zamestnancov. NKÚ uviedol, že priemerná mzda sa v roku 2024 pohybovala od 809 do 1330 eur. Ministerstvo práce podľa úradu prijalo krátkodobé riešenie v podobe stabilizačného príspevku, ktorý bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb do konca roka 2025. Na rok 2026 sú podľa NKÚ vyčlenené financie na stabilizačný príspevok vo výške 21 miliónov eur.
NKÚ tiež poukázal na financovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia, pričom dôvodom mali byť podľa ich vyjadrení naplnené limity poisťovní.
