Bratislava 16. júna (TASR) - Rast výdavkov štátu a zadlženia predbieha rast hrubého domáceho produktu (HDP), čo sa prejavuje rastom pomeru hrubého dlhu k výkonnosti ekonomiky, ktorý v minulom roku stúpol už na 61,4 % HDP. Celkový dlh je na úrovni takmer 84 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 15.500 eur na jedného obyvateľa. Šetrenie na prevádzke štátu bolo nedostatočné, informoval o tom v utorok Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v súvislosti s jeho stanoviskom k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2025.

Ten v súlade so zákonom predložil do parlamentu predseda úradu Ľubomír Andrassy, ktorý upozornil na nevyhnutnosť stimulovania ekonomického rastu. Slovenská ekonomika vlani spomalila, keď reálny rast HDP dosiahol iba 0,8 %. Ide o najnižšie tempo rastu za posledné tri roky, pričom zároveň výrazne zaostávalo za priemerom krajín Európskej únie.

NKÚ upozornil, že príjmová časť konsolidačného balíka bola naplnená na necelých 80 %, z očakávaných 1,9 miliardy eur sa vybralo iba 1,5 miliardy eur. Reforma dane z pridanej hodnoty sa naplnila na približne 97 %. „Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov eur menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol Andrassy.

Nepodarilo sa naplniť ani konsolidačné opatrenia pri osobných výdavkoch zamestnancov štátu. Celkové mzdové výdavky kapitol vzrástli medziročne o 5,3 %, teda o 171,4 milióna eur. V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14.357 zamestnancov, o 363 viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb.

Bežné výdavky štátu medziročne vzrástli o 5,4 % na 28,5 miliardy eur. Takmer polovica bežných výdavkov na tovary a služby v roku 2025 išla na služby, pričom medziročne vzrástli o 8,9 %, čo podľa úradu naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb a zabezpečenia prevádzkových činností. V službách najviac výdavkov, 364,5 milióna eur, čerpali na tzv. špeciálne služby zahŕňajúce aj externé právne a advokátske služby.

„Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd eur dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ poukázal Andrassy.

NKÚ zistil nedostatky pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. „Minulý rok až 16 veľkých projektov nebolo posúdených v súlade s rozpočtovými pravidlami. Išlo hlavne o investície patriace pod gesciu ministerstva dopravy, obrany, ale aj školstva. Porušenie pravidiel súvisí s tým, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze rezortu financií,“ zdôraznil šéf kontrolórov.

Slovensko dosiahlo v roku 2025 tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z európskych zdrojov za celú dobu čerpania eurofondov. Plnili sa prvé finančné míľniky programov realizovaných v programovom období 2021 až 2027, pričom kapitálové výdavky tvorili len približne jednu štvrtinu z celkových výdavkov. Pri realizácii plánu obnovy dominovalo čerpanie kapitálových výdavkov, čo súvisí s realizáciou investícií najmä v oblasti dopravy a zdravotníctva.