Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Zo štátneho rozpočtu do jej rozvoja podľa NKÚ plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. novembra (TASR) – Strategický rozvoj dopravy zostal do veľkej miery len na papieri. Dokumenty, ktoré od roku 2005 vypracovali vlády, síce na seba logicky nadväzovali, ale ich ciele boli splnené len čiastočne. Z 231 projektov spracovaných v Stratégii rozvoja dopravy na Slovensku z roku 2014, v ktorých dominuje cestná doprava, sa podarilo zrealizovať zatiaľ 38. To predstavuje necelých 17 %. Projekty zamerané na ekologickejšiu železničnú dopravu tiež zaostávajú. K zlepšeniu plnenia stratégie došlo až v posledných rokoch prijatím metodiky prioritizácie cestnej a železničnej dopravy. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Hlavným problémom rozvoja dopravy je podľa kontrolórov nedostatok financií a spôsob riadenia projektov. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Podotkli, že Európska únia (EÚ) v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry.
NKÚ, ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Upozornil, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je viaczdrojové financovanie projektov, napríklad podľa vzoru Českej republiky. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť podľa kontrolórov využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania.
"Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny pritom boli opakovane nedodržané. Kontrolóri vyčíslili, že celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1500 kilometrov nových ciest bolo postavených 213.
Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. "Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verejnej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom," skonštatoval Andrassy s tým, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých 70 nebolo doteraz zrealizovaných.
Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Zo štátneho rozpočtu do jej rozvoja podľa NKÚ plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom podľa NKÚ potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, sú však potrebné investície.
Ministerstvo dopravy v reakcii pre TASR uviedlo, že práve na zjednodušenie realizácie strategických projektov vznikli harmonogramy priorít v príprave a výstavbe cestnej aj železničnej infraštruktúry. "Ak by v minulosti strategické plány a zámery schválené vládou SR zakladali povinnosť pre ministerstvo financií prideliť rezortu finančné prostriedky na ich realizáciu, mnohé z projektov, ktoré sú plánované, by boli bližšie k realizácii," dodalo ministerstvo dopravy.
Rezort zároveň skonštatoval, že si uvedomuje investičný dlh na infraštruktúre, do ktorej sa roky neinvestoval dostatočný objem prostriedkov. Preto ministerstvo pracuje na tom, aby naplno využilo všetky možnosti zo štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov či plánu obnovy.
Hlavným problémom rozvoja dopravy je podľa kontrolórov nedostatok financií a spôsob riadenia projektov. Kľúčové národné dopravné aktivity sú vo veľkej miere financované z európskych fondov, ktoré sú limitované rokom 2023. Podotkli, že Európska únia (EÚ) v novom období neplánuje podporovať rozvoj cestnej infraštruktúry.
NKÚ, ktorý sa pri kontrole zameral na obdobie rokov 2014 až 2021, zistil, že na dobudovanie nezrealizovaných projektov chýba 47 miliárd eur. Upozornil, že kľúčom k lepšiemu financovaniu v sektore dopravy je viaczdrojové financovanie projektov, napríklad podľa vzoru Českej republiky. Finančné prostriedky z európskeho rozpočtu by mali byť podľa kontrolórov využívané ako doplnkové a nemali by tvoriť hlavný zdroj financovania.
"Vytvorenie účelového fondu na udržateľné financovanie strategických dopravných projektov je jedinou cestou smerujúcou k reálnemu napĺňaniu záväzkov, ktoré má Slovensko voči svojim občanom i európskemu spoločenstvu. Bez fondu, ktorý by dokázal generovať peniaze z viacerých verejných zdrojov, bude rozvoj a modernizácia železničnej či cestnej infraštruktúry len na papieri a investičný dlh sa čoskoro dostane nad 50 miliárd eur," zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Cestná infraštruktúra voči ostatným druhom dopravy v minulosti dominovala. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentmi. Realizačné termíny pritom boli opakovane nedodržané. Kontrolóri vyčíslili, že celkový počet projektov v období rokov 2014 – 2023 bol zadefinovaný na 133, doposiaľ bolo zrealizovaných iba 24 projektov. Z plánovaných takmer 1500 kilometrov nových ciest bolo postavených 213.
Železničná doprava je oproti cestnej environmentálne prijateľnejšia. Jej hlavnými nedostatkami sú však nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. "Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý a jeden z kľúčových segmentov verejnej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd. Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom," skonštatoval Andrassy s tým, že samotná národná stratégia počítala len s praktickou realizáciou 76 projektov, z ktorých 70 nebolo doteraz zrealizovaných.
Vodná infraštruktúra má na Slovensku okrajové postavenie. Zo štátneho rozpočtu do jej rozvoja podľa NKÚ plynulo minimum zdrojov, aj to spravidla len do havarijných opráv. K čiastočnej zmene došlo financovaním vodnej dopravy zo zdrojov EÚ. Stav prípravy projektov tejto dopravy bol najslabší zo všetkých odvetví, keďže do programového obdobia 2014 – 2020 vstupoval prakticky bez pripravených projektov. Z celkového počtu 22 projektov bolo zrealizovaných osem. Vodná doprava má pritom podľa NKÚ potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, sú však potrebné investície.
Ministerstvo dopravy v reakcii pre TASR uviedlo, že práve na zjednodušenie realizácie strategických projektov vznikli harmonogramy priorít v príprave a výstavbe cestnej aj železničnej infraštruktúry. "Ak by v minulosti strategické plány a zámery schválené vládou SR zakladali povinnosť pre ministerstvo financií prideliť rezortu finančné prostriedky na ich realizáciu, mnohé z projektov, ktoré sú plánované, by boli bližšie k realizácii," dodalo ministerstvo dopravy.
Rezort zároveň skonštatoval, že si uvedomuje investičný dlh na infraštruktúre, do ktorej sa roky neinvestoval dostatočný objem prostriedkov. Preto ministerstvo pracuje na tom, aby naplno využilo všetky možnosti zo štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov či plánu obnovy.
