Bratislava 16. októbra (TASR) - Po odbornom posúdení rozpočtu na budúci rok pretrvávajú nejasnosti spojené s výpočtom a uplatňovaním výnimky z dlhovej brzdy. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2027 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktoré zaslal v piatok poslancom Národnej rady (NR) SR.
Vláda schválila zákon roka minulý týždeň v pondelok (5.10.), poslanci o ňom následne diskutovali približne týždeň a schválili ho tento týždeň v stredu (14. 10.). Kontrolný úrad ešte minulý týždeň upozornil, že vzhľadom na veľmi rýchle prerokovanie rozpočtu nestihol tento rok pripraviť svoje stanovisko načas, poslal ho tak len dodatočne.
Z dostupných informácií nebolo možné podľa NKÚ jednoznačne posúdiť, či vláda v tomto roku dodržala ústavné princípy, zákony a medzinárodné pravidlá súvisiace s prípravou a následným prerokovaním rozpočtu. Dôvodom je aj skutočnosť, že úradu neboli napriek požiadavkám predložené zo strany Ministerstva financií (MF) SR odborné podklady, na základe ktorých vláda v septembri tohto roka aktivovala únikovú doložku z dlhovej brzdy vo výške 3,21 % hrubého domáceho produktu (HDP) na výdavky súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv.
Verejná správa by mala podľa schváleného rozpočtu v budúcom roku hospodáriť s príjmami na úrovni 63,34 miliardy eur a výdavkami 70,78 miliardy eur, čo znamená deficit vo výške 7,44 miliardy eur alebo 4,94 % HDP. Celkový dlh štátu sa tak môže v závere budúceho roka vyšplhať na takmer 100 miliárd eur, čo znamená, že na každého občana pripadne dlh približne 18.500 eur, vyčíslil NKÚ.
V tejto súvislosti upozornil, že rozpočet bude v nadchádzajúcich rokoch zaťažovaný okrem iného významnými výdavkami na splácanie dlhu. Kým v roku 2023 dosahovali tieto náklady jednu miliardu eur, v budúcom roku bude na tento účel použitých už bezmála 2,5 miliardy eur a v roku 2029 sa odhaduje financovanie dlhu na úrovni troch miliárd eur.
„Rozpočet je kľúčovým zákonom na zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti, na podporu podnikateľského prostredia a tiež na udržanie sociálneho zmieru. Preto je dôležité posúdiť nielen formálne prerozdeľovanie limitovaných zdrojov do jednotlivých verejných politík, ale aj zhodnotiť proces participácie zainteresovaných strán na príprave zákona roka. A to nielen v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, ale aj zapojením sociálnych partnerov či rešpektovaním kritických pohľadov zo strany akademickej obce a nezávislých kontrolných inštitúcií,“ zdôraznil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Urýchlené schvaľovanie rozpočtu ide podľa neho proti transparentnosti, participácii a je prejavom dešpektu voči ostatným zainteresovaným stranám.
Úrad vo svojom stanovisku upriamil pozornosť poslancov parlamentu na viaceré rizikové oblasti, predovšetkým tie, ktoré si vyžadujú najväčšie objemy verejných zdrojov, alebo ktoré môžu bez systémových zmien negatívne ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť financovania štátu a jeho verejných politík. Ide o dôchodkový systém financovaný primárne cez rozpočet Sociálnej poisťovne (15,5 miliardy eur), segment verejného zdravotníctva (11 miliárd eur) či efektívne fungovanie štátnej a verejnej správy.