MS v hokeji 2026
Všetky správy
Účinnosť investícií ohrozujú byrokracia, slabý dohľad, nedostatočná koordinácia a nízka miera prevencie proti podvodom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 8. júna (TASR) - Dvadsať rokov členstva SR v Európskej únii prinieslo krajine finančné prostriedky vo výške 25,6 miliardy eur, ktoré prispeli k hospodárskemu rastu, regionálnej konvergencii a makroekonomickej stabilite Slovenska. Účinnosť investícií však ohrozujú byrokracia, slabý dohľad, nedostatočná koordinácia a nízka miera prevencie proti podvodom. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá mapovala čerpanie eurofondov v rokoch 2004 - 2025. Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho si Slovensko za efektivitu čerpania eurofondov zaslúžilo na vysvedčení „trojku“.
Od roka 2004 do konca roka 2025 prijalo Slovensko od EÚ 25,6 miliardy eur. Na jedného obyvateľa to je celkom 5327 eur, respektíve 21 eur mesačne. „Skúsenosť dvadsiatich rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia,“ konštatuje v správe NKÚ.
Andrassy zdôraznil, že 100 % čerpanie nie je to najdôležitejšie. „Ak míňame len preto, lebo to mame v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol pri prezentácii správy. Dôvodom neefektívneho čerpania bola podľa neho často časová tieseň, ale aj nastavené podmienky. „Najväčšia miera čerpania s najväčšou mierou plytvania je tam, kde je nulová alebo 10-percentná spoluúčasť prijímateľa,“ poznamenal.
Hlavný cieľ znížiť regionálne rozdiely bol podľa NKÚ naplnený len čiastočne a stimulujúci efekt eurofondov na verejné investície a ekonomický rast postupne vystriedal trend vytláčania domácich zdrojov a verejných investícií eurofondami. Eurofondy (bez výdavkov na obranu) postupne tvorili viac ako polovicu verejných investícií, v roku 2015 dokonca 80 %.
Úrad upozorňuje, že kontroly počas celého obdobia čerpania eurofondov poukázali na opakujúci sa vzorec problémov. Ide napríklad o slabú prípravu projektov, nesúlad v metodike, administratívne chyby, nízku kvalitu odborného hodnotenia, časovú tieseň, zlyhania verejného obstarávania, vysokú fluktuáciu zamestnancov, chýbajúce merateľné ukazovatele a nerovnomerné čerpanie, ktoré sa presúva na koniec oprávnených období.
Zistenia NKÚ sú podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Petra Stana v súlade s tým, čo slovenským partnerom hovorí aj EK. „Tie hodnotenia EK sú v zásade tiež rovnaké rok čo rok, a to pokiaľ ide o úspechy pri čerpaní eurofondov, ako aj pri identifikovaní systémových nedostatkov, ktoré treba riešiť,“ pripomenul.
„Ak chce Slovensko uspieť a maximálne využiť potenciál štedrých príspevkov od daňových poplatníkov iných členských krajín Európskej únie v podobe európskych financií, musí zmeniť doterajší prístup a systém spravovania eurofondov,“ dodal Stano. Pripomenul, že rozpočet, ktorý sa ide pripravovať, bude pravdepodobnosťou posledný, v ktorom Slovensko bude čistým prijímateľom.
Podľa Andrassyho je okrem poučenia sa z minulých chýb dôležité správu eurofondov decentralizovať. Kľúčová je podľa neho aj transparentnosť. Ako negatívny príklad uviedol Pôdohospodársku platobnú agentúru.
Od roka 2004 do konca roka 2025 prijalo Slovensko od EÚ 25,6 miliardy eur. Na jedného obyvateľa to je celkom 5327 eur, respektíve 21 eur mesačne. „Skúsenosť dvadsiatich rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia,“ konštatuje v správe NKÚ.
Andrassy zdôraznil, že 100 % čerpanie nie je to najdôležitejšie. „Ak míňame len preto, lebo to mame v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol pri prezentácii správy. Dôvodom neefektívneho čerpania bola podľa neho často časová tieseň, ale aj nastavené podmienky. „Najväčšia miera čerpania s najväčšou mierou plytvania je tam, kde je nulová alebo 10-percentná spoluúčasť prijímateľa,“ poznamenal.
Hlavný cieľ znížiť regionálne rozdiely bol podľa NKÚ naplnený len čiastočne a stimulujúci efekt eurofondov na verejné investície a ekonomický rast postupne vystriedal trend vytláčania domácich zdrojov a verejných investícií eurofondami. Eurofondy (bez výdavkov na obranu) postupne tvorili viac ako polovicu verejných investícií, v roku 2015 dokonca 80 %.
Úrad upozorňuje, že kontroly počas celého obdobia čerpania eurofondov poukázali na opakujúci sa vzorec problémov. Ide napríklad o slabú prípravu projektov, nesúlad v metodike, administratívne chyby, nízku kvalitu odborného hodnotenia, časovú tieseň, zlyhania verejného obstarávania, vysokú fluktuáciu zamestnancov, chýbajúce merateľné ukazovatele a nerovnomerné čerpanie, ktoré sa presúva na koniec oprávnených období.
Zistenia NKÚ sú podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Petra Stana v súlade s tým, čo slovenským partnerom hovorí aj EK. „Tie hodnotenia EK sú v zásade tiež rovnaké rok čo rok, a to pokiaľ ide o úspechy pri čerpaní eurofondov, ako aj pri identifikovaní systémových nedostatkov, ktoré treba riešiť,“ pripomenul.
„Ak chce Slovensko uspieť a maximálne využiť potenciál štedrých príspevkov od daňových poplatníkov iných členských krajín Európskej únie v podobe európskych financií, musí zmeniť doterajší prístup a systém spravovania eurofondov,“ dodal Stano. Pripomenul, že rozpočet, ktorý sa ide pripravovať, bude pravdepodobnosťou posledný, v ktorom Slovensko bude čistým prijímateľom.
Podľa Andrassyho je okrem poučenia sa z minulých chýb dôležité správu eurofondov decentralizovať. Kľúčová je podľa neho aj transparentnosť. Ako negatívny príklad uviedol Pôdohospodársku platobnú agentúru.
