Bratislava 24. júla (TASR) - Mincovňa Kremnica a Rudné bane sú dva štátne podniky, ktorých fungovanie a hospodárske výsledky sa za uplynulé roky výrazne líšia, a to aj pre odlišný prístup ich zakladateľov. Mincovňa spadajúca pod Ministerstvo financií (MF) SR je príkladom efektívne fungujúceho štátneho podniku, ktorý môže slúžiť ako príklad dobrej praxe. Naopak, Rudné bane pod Ministerstvom hospodárstva (MH) SR svoj potenciál naplno nevyužívajú a podniku dlhodobo chýba jasné strategické smerovanie. Vyplýva to z najnovších kontrol Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, o ktorých v piatok informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková.

Pripomenula, že Mincovňa Kremnica je síce štátnym podnikom, zároveň však predstavuje špecifický subjekt s viac ako 700-ročnou tradíciou. Aj keď nepodlieha niektorým nástrojom verejnej finančnej a majetkovej kontroly, kontrola NKÚ potvrdila, že pri nakladaní s majetkom dodržiava princípy zákonnosti, hospodárnosti aj efektívneho využívania finančných prostriedkov. Firma dosahuje dlhodobo stabilné a kladné hospodárske výsledky. V minulom roku vykázala čistý zisk vyše 667.000 eur, čo predstavovalo medziročný nárast o takmer 40 %.

Štátna mincovňa je tak podľa podpredsedníčky NKÚ Henriety Crkoňovej príkladom dobrej praxe. Disponuje totiž jasnou víziou dlhodobého rozvoja a nebojí sa vstupovať do nových strategických aktivít. „Významným pozitívnym signálom je aj rast tržieb z výroby zahraničných obehových mincí, ktoré vlani medziročne vzrástli o 117 % na bezmála 14 miliónov eur. Tento výsledok potvrdzuje dobré meno podniku, jeho konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch a vedenie spoločnosti možno považovať za dobrého hospodára,“ zhodnotila.

Ministerstvo financií ako nositeľ zodpovednosti za podriadené inštitúcie sa podľa NKÚ aj vďaka funkčnej dozornej rade spolupodieľa na koncepciách rozvoja podniku, podporuje jeho modernizáciu prostredníctvom investičných plánov a schvaľuje aj rozbory jeho hospodárenia.

Štátny podnik Rudné bane plní dôležité úlohy v rámci útlmového programu rudného baníctva, ktorý vláda schválila ešte v roku 1990. Podľa pôvodných plánov mal byť tento program na Slovensku ukončený do roku 2011, k tomu však nedošlo a viaceré bývalé banské lokality naďalej predstavujú environmentálnu aj bezpečnostnú záťaž pre región aj celú spoločnosť, pripomenul NKÚ.

„Dlhodobé odkladanie riešení zvyšuje riziká aj finančné nároky spojené s odstraňovaním následkov banskej činnosti. Za obdobie rokov 2010 až 2025 získali Rudné bane na technické práce súvisiace s realizáciou útlmového programu dotácie len vo výške 12 miliónov eur, čo je nedostatočné a priam kritické,“ upozornila Crkoňová.

NKÚ poukázal na to, že dozorná rada spoločnosti bola dlhodobo nefunkčná a nastavený model fungovania na základe oneskorene schvaľovaných ročných plánov a koncepcií nezodpovedá dnešným potrebám riadenia podniku. Vedenie baní síce vypracovalo strednodobú koncepciu rozvoja s výhľadom do roku 2028, ktorá reaguje na súčasné problémy, do ukončenia kontroly však nebola posúdená zakladateľom.

Výsledky kontrol podľa NKÚ potvrdili aj nevyhnutnosť novely zákona o štátnom podniku, prípadne zákona o správe majetku štátu. Úrad považuje za dôležité legislatívne posilniť jednotný rámec správy majetku štátu, zvýšiť transparentnosť a účinnosť vnútorných kontrolných mechanizmov a zároveň zachovať potrebnú flexibilitu.

„Legislatíva nemôže byť prekážkou rozvoja štátnych podnikov a ich schopnosti efektívne reagovať na meniace sa podmienky či trhové prostredie. Zodpovedné ministerstvá musia pružne reagovať na vzniknutú situáciu nielen zmenou národnej legislatívy, ale aj prístupom k riadeniu, vyhodnocovaniu rizík či efektívnej vnútornej kontrole,“ dodal NKÚ.