Štokholm 12. októbra (TASR) - Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali americkí ekonómovia Robert E. Hall a Michael Woodford za výskum „mikroekonomických základov makroekonomickej stabilizácie“, uviedla Kráľovská švédska akadémia vied v Štokholme. TASR o tom informuje na základe správ DPA a CNBC.

Na základe ich modelov môžu dobre koordinované opatrenia fiškálnej a menovej politiky zmierňovať výkyvy ekonomiky smerom nahor aj nadol, uviedla pri vyhlásení ceny generálna tajomníčka akadémie Ellen Moonsová.

„Práca laureátov poskytla pevný teoretický základ pre modely, ktoré dnes používajú centrálne banky a vlády na celom svete,“ uviedol predseda Výboru pre cenu za ekonomické vedy John Hassler a dodal, že „vďaka nim sme lepšie pripravení zvládať šoky v ekonomike, ako sú energetické krízy alebo náhle výkyvy spotreby domácností“.

Pre ekonomiku je typické striedanie období poklesu a rastu. Od zavedenia teórií britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa pred takmer storočím zohrávajú stabilizačné opatrenia dôležitú úlohu pri zvládaní týchto výkyvov. Počas recesie hospodárstvo stimulujú nižšie úrokové sadzby a vyššie rozpočtové deficity, zatiaľ čo v prípade prehriatia ekonomiky je potrebný opačný postup. Ropná kríza v 70. rokoch minulého storočia však keynesiánske modely spochybnila. Západný svet totiž zažil dekádu nízkeho rastu, vysokej nezamestnanosti a vysokej inflácie.

„Mnohí ľudia uverili, že stabilizačné opatrenia priniesli viac škody ako úžitku a že by sa od nich malo upustiť,“ uviedla Švédska kráľovská akadémia vied. Hall a Woodford však ukázali, že tieto modely je možné prepracovať a oživiť tak stabilizačnú politiku. Namiesto toho, aby sa opierali o štatistické súvislosti medzi makroekonomickými veličinami, ako sú inflácia, výroba a spotreba, vystavali svoje modely na mikroekonomických základoch, pričom sa zameriavajú na to, ako jednotlivé domácnosti a firmy svojím konaním ovplyvňujú ekonomiku.

Kľúčovým prvkom modelov Halla a Woodforda je skutočnosť, že domácnosti a podniky pri rozhodovaní o úsporách či cenách výrobkov zohľadňujú budúci vývoj. Spôsob, akým vlády a centrálne banky komunikujú o svojich plánoch v oblasti hospodárskej politiky, tak môže ovplyvniť tieto výhľady do budúcnosti a nasmerovať ekonomiku „správnym smerom“.

„Práve Michael Woodford významne prispel k pochopeniu toho, ako môže centrálna banka ovplyvňovať ekonomiku nielen samotnou zmenou úrokových sadzieb, ale aj tým, čo o svojich budúcich krokoch hovorí,“ uviedol v komentári k tohtoročnej cene hlavný ekonóm českej Trinity Bank Lukáš Kovanda.

„Predstavme si napríklad človeka, ktorý sa rozhoduje, či si zaobstará byt na hypotéku. Pokiaľ očakáva, že úroky výrazne klesnú, môže nákup odložiť. Ak, naopak, uverí, že sadzby zostanú dlho vysoké, môže sa rozhodnúť inak. Podobne firma zvažujúca investíciu do novej výrobnej haly reaguje nielen na dnešnú cenu úveru, ale aj na to, aké náklady na financovanie očakáva za niekoľko rokov,“ priblížil Kovanda.

Hall zase zásadne prispel k poznaniu, ako sa domácnosti rozhodujú o spotrebe a ako funguje trh práce počas hospodárskych výkyvov, pokračoval ekonóm. „Ani domácnosti sa totiž nerozhodujú len podľa výšky poslednej výplaty. Dôležité je aj to, aké príjmy očakávajú v budúcnosti. Človek, ktorý získa jednorazovú prémiu, spravidla nemusí okamžite minúť celú sumu. Ak však získa trvale lepšie platené zamestnanie, môže svoju spotrebu zvýšiť oveľa výraznejšie,“ vysvetlil Kovanda.

Hall podľa neho pomohol tento spôsob uvažovania previesť do ekonomických modelov a súčasne prispel k pochopeniu nezamestnanosti a fungovania pracovného trhu.

„Hľadanie vhodného zamestnanca i vhodnej práce stoja čas a peniaze. Preto môže nezamestnanosť zostávať zvýšená aj vtedy, keď niektoré podniky stále hľadajú pracovníkov. A preto tiež môže hospodárske ochladenie vyvolať výrazné obmedzenie náboru alebo prepúšťanie, ktorého dôsledky pretrvávajú dlhšie ako samotný prvotný šok,“ poznamenal ekonóm.